Za oknom vietor listy zametá
robí si tak poriadok
Keď srdce pravdu odmieta
a nechce s umom držať krok
Po okne steká kvapka dažďa
osamotená, nepridá sa žiadna
Tu počuť v tom tichu padať list
a čas musím nechať ísť
Pri okne ja a spomienky
popol čo len mrazí
cez dušu preniká,
pomaly krehne
správnu odpoveď volá
Tak s posledným listom
Čo skúpe slnko k zemi skláňa
Opustil ma život
Opadáva
opadáva
Pekne si to rozbehla.. myslím prvé dve strofy. Malo to celkom spád :) "Kapky deště" mi prišli trochu otrepané, ale v kontexte to tam pasovalo. Škoda trochu tých ďalších dvoch slôh, tie mi akosi rozrušili celkový dojem. Ale chápem, človek sa ponáhla, tlačia ho termíny, musí rýchlo dopísať svoje dielo a ukvapí sa :D
Díky za komentár, aspoň ktosi z mojich známych katov sa ozval :-) Povedala som si, že je tu ďalšie ročné obdobie a bolo by dobré keby nejaký ten symbol zakomponujem do básne (ešte mám jednu no tú si ešte musím preklepnúť). No priznám sa, i mne osobne sa tie prvé dve strofy najviac páčia, ostatok som hľadala ako to konečne skončiť, tak nakoniec ma "opustil život". Asi alebo resp. dosť je pravdepodobné že vieš z vlastnej skúsenosti že bakalárka, zápočty a iné vysokoškolské veci moc nedopomôžu tomu, aby sa "básnik" vyšantil na papieri. :-) Ale tak som v celku rada, že som dala dačo na papier.:-)
Súhlasím tuto s kolegom, prvé dve strofy sú veľmi príjemné. O druhých dvoch taktne pomlčím. ;)
Tak hej, škola je nepríjemná komplikácia. Paradoxne, ja som mala skladateľské chúťky práve v čase, keď na to nebol čas... :D Ale to je už dávno, to som bola ešte mladá. :P
Epicentrum všetkých vzruchovčlovekom lomcujúcim.To ľudské srdce je.Tak ľahko doň človek padne.Prečo neostane priezračne čistýmako voda v jazere?Azda preto milí moji,že dnes už ani tá voda v jazerenie je čistá-nie tak človek dneška.Tá čistota sa mení na prázdnotuktorá je vari horšia ako kal.Žiadne…
Podivné obrazy utýranej doby Všade prázdno a mĺkvo čakajúce hroby Osirelé domy zblúdené nohyRuka sa v ruke stráca myšlienka vzdoru hlboko spiaca niečo tiché snaží sa kričať no ľudia chcú byť hluchí svedomie slobode zapožičať.Telo sa nad ducha povyšuje To ľudské v sebe zadušuje A prirodzenosť tá je…
Úsmev, ktorý slzy skrýva a tie neskôr ako kameň padnú z tváre, na neúrodnú zem . Na neúrodnú zem ľudskej bezcitnosti, ktorá vrelé city zmýva. Prečo ľudia už spolu neplačú do vankúša menom hruď? Radšej mlčia a zabíjajú úd, vkladajúc ho do kamennej hrobky. A tak by som chcela plakať z celej sily,…
Nie je sa čím moc chváliť v poslednej dobe, ale reku aspoň to sem dám, nech viem v čom sa mám zlepšiť. ;-) Keď slovo zraní viac než fackaa bolí dlhšie než jeden deň, lež ucho netrpí, to srdce sa tacká a na duši tiaž sťa kameň... Cítiť ho čoraz viac lebo tie slová um si dobre vryl. Keď slovo…
Svetom kráča potichu,
vedľa teba, vedľa mňa.
Pije z nášho kalichu
tá bytosť skrytá, tajomná.
Striehne v každej chvíli- v nás
či podľahneš, a či vyhráš,
boj skrytý v našej duši
málokto o ňom vie, možno tuší.
Často šepká, vábi uši,
či zvedie oko- sľubmi opantá
tak človek človečenstvo poruší
zabudne…
Sľúbili sme si,
vždy tu budeme.
Pre seba.
Ty pre mňa.
Ja pre teba.
Keď jeden sa podtkne
druhý ho zachytí.
Kráčajúc ruka v ruke.
Že čas a deň nebudú hrať žiadnu rolu
aj cez diaľku budeme chcieť byť spolu
Aký príjemný pocit, že to vieme.
A mesiace bežia, neostali stáť.
Nevadí. Večnosť nerátame,…
Niekto prebudí v srdci lásku potom strhne z tváre masku Niekto vrazí dýku do duše i keď zúrivý pes nepokúše. Niekto podá ruku na pomoc aby dokázal svoju moc. Niekto sám tápa životom a inému stane sa Lancelotom. Niekto nájde v druhom seba uskromní sa s kúskom chleba. Niekto hľadá v inom to čo neni…
Prišla jeseň
Nešetrí farbami
Hrá nám svoju pieseň
Suchými listami
Prišla jeseň
Draci lietajú miesto vtákov
Pri chodníčkoch nieto ruží
Lež stretnutie s mlákou
Prišla jeseň
Vzduch nenápadne chladne
Srdce sužuje tieseň
Len optimista nepodľahne
Prišla jeseň
Mraky striedajú páľavu
Ak nemáš dáždnik…
Za oknom vietor listy zametá
robí si tak poriadok
Keď srdce pravdu odmieta
a nechce s umom držať krok
Po okne steká kvapka dažďa
osamotená, nepridá sa žiadna
Tu počuť v tom tichu padať list
a čas musím nechať ísť
Pri okne ja a spomienky
popol čo len mrazí
cez dušu preniká,
pomaly krehne
správnu…
Báseň venovaná jednému anjelikovi do neba... ♥
BÁSEŇ MATKY NENARODENÉMU DIEŤAŤU
Dva tlkoty a jedno telo
Láska dar najväčší chcela dať nám
Moje bruško zguľatelo
Prvý obrys tela, tvoja tvár.
Dve duše a podstata jedna
Tak život zmysel dával mi
I mesiac svietil jasnejšie
A krajšie boli pre mňa…
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora.…
List je prázdny,
List mojich priateľov.
Čo vidia ma z ozvenou,
A nevidia ten obraz krásny.
Tak sa veru nedočkajú spásy,
A len pre meškajú toľko krásy.
Tvária sa že sú oporou,
No pri tom sú len prázdnou komorou.
Mám sa báť... že nepríjmu ma,
Čakať... či všimnú si ma ?
Mám…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Sedím v byte s rukami na počítači
a zdieľam s Tebou naše city
Si moja Amerika. – Ja Tvoj New Yor City.
Rozmýšľam, v hlave si robím inventár myšlienok,
čírych a čistých ako živá voda,
Nadýchneš sa, zo studne túžiš piť.
Nad zemou oblohou nesie sa mesiac,
Ten večný gondolier a hviezdy…
Šťastie zvláštne to slovíčko. Čo pre mňa znamená šťastie? Šťastie je mať milujúcu rodinu, byť zdravý, mať pocit bezpečia, venovať sa záľubám ktoré mňa bavia a duševne napĺňajú, mať pár pravých kamarátov a mať kde bývať toto je moje ,,gro“ čo si pod šťastím predstavujem. Viacerí ľudia šťastie…
Comments
Pridať nový komentár
Pekne si to rozbehla.. myslím prvé dve strofy. Malo to celkom spád :) "Kapky deště" mi prišli trochu otrepané, ale v kontexte to tam pasovalo. Škoda trochu tých ďalších dvoch slôh, tie mi akosi rozrušili celkový dojem. Ale chápem, človek sa ponáhla, tlačia ho termíny, musí rýchlo dopísať svoje dielo a ukvapí sa :D
Díky za komentár, aspoň ktosi z mojich známych katov sa ozval :-)
Povedala som si, že je tu ďalšie ročné obdobie a bolo by dobré keby nejaký ten symbol zakomponujem do básne (ešte mám jednu no tú si ešte musím preklepnúť). No priznám sa, i mne osobne sa tie prvé dve strofy najviac páčia, ostatok som hľadala ako to konečne skončiť, tak nakoniec ma "opustil život". Asi alebo resp. dosť je pravdepodobné že vieš z vlastnej skúsenosti že bakalárka, zápočty a iné vysokoškolské veci moc nedopomôžu tomu, aby sa "básnik" vyšantil na papieri. :-) Ale tak som v celku rada, že som dala dačo na papier.:-)
Súhlasím tuto s kolegom, prvé dve strofy sú veľmi príjemné. O druhých dvoch taktne pomlčím. ;)
Tak hej, škola je nepríjemná komplikácia. Paradoxne, ja som mala skladateľské chúťky práve v čase, keď na to nebol čas... :D Ale to je už dávno, to som bola ešte mladá. :P
Tak nech Ti to všetko dobre dopadne. ;)
zase mi to znie ako pesnička, hľadaj hudobného skladateľa :))