Toto nie je ľúbostný veršík: toto nie je o mne a ako neznášam chuť reality toto je o tebe toto je o tom ako veľmi arogantným si sa stal, ako sa skoro každú noc snažíš zabudnúť na to že čas ťa opustil. Toto je o tvojom smiechu, o tom ako šepká "Nedokážem si spomenúť aký som bol predtým než som…
Počula som niekoho sarkasticky šomrať, „Si tým čo ješ.“ / „You are what you eat.“ Ale započutie tej osamelej vety mi dovolilo konečne pochopiť to prečo som tým čím som: Ničím.Vždy sa stanem na niečom závislá väčšinou na nebezpečných veciach, ale aspoň cigarety ma vystríhajú hneď na obale. V tvojom…
Našla som Smrť ako plače v uličke pri mojom dome. Bol skrčený, triasol sa a vydával zo seba ten fňukavý zvuk myšky ktorý bol ale tíšený spevom nočných vtákov. Schovával sa v tieni a akoby sa bál čo i len pozrieť nahor, schoval si tvár do dlaní. Smrť sa na mňa pozrel, povšimol si že ho dlho…
Musíš svoju dušu udržiavať úplne, absolútne a neodvolateľne slobodnú. Pokiaľ to neurobíš, nuž, tak sa budeš cítiť ako v pasci. Naveky chytený v pavučine lží ktorým pripisujeme pravdivosť. Ktoré sú norma. Takým ktoré hovoria že tí ktorí majú srdcia otvorené a duše voľné, tí ktorí sa nedržia…
Keď som mala asi desať rokov, na hodine náboženstva moja katechétka vyriekla otázku, „Keby ste boli Boh, čo by ste zmenili?“ A pamätám sa že som si zahryzla do pery tak silno až začala krvácať. Opatrne som na papier napísala to ako by som učila deti už od malička že majú milovať samých seba a…
Raz sa jeden ateista spýtal iného muža prečo tak strašne verí v Boha Muž si sadol na zem za Ježišov kríž „Verím vo vieru ktorá nám bola daná“ O dva roky neskôr sa obaja muži znova stretli ako sedeli v reštaurácií a jedli chlieb a pili víno ten istý muž sa spýtal prečo ten druhý už neverí v…
I. „Zo mňa bude Batman, a ty budeš môj Robin,“ povedal si mi z úsmevom. (Je to presne ako ty hranie sa na hrdinu. Začneš rozprávať vtedy keď niekto potiahne špagátik čo máš na chrbte: poznáš všetky správne slová.) II. Keď som bola malé dievča, priala som si byť super hrdinom. Všetko čo som…
(Pretože moje sny sú niekedy až príliš živé, tak prečo ich nevyužiť? :) )Niektorý hovoria, že svet je odsúdený k zániku. Iný hovoria, že môže byť zachránený. Tu je hádanka, pre tých ktorý dokážu hádať: Sú tí, vytvorený zo svetla, dobrý v srdci? Sú tí, narodený v temnote, vrahmi už od začiatku?…
„Hej! Si v pohode?“ „Jasné, prečo by som nebola?“ „Um... pretože si pred chvíľkou spadla zo strechy dom-“ „Vidíš, a práve v tomto sa mýliš. Nespadla som. Gravitácia ma vyzvala na súboj a ja som to prijala.“ „A ako ti to vyšlo?“ „Gravitácia vyhrala. Ale to len kvôli tomu že mala výhodu.“ „V tom že…
Je tu pár vecí ktoré som počula a videlaale nedokážem im pochopiť, ako napríklad tým vtákom a myšiam ktorémajú na svojich telíčkachstopy po zuboch.Hnijúce kvety, spomínam si že povedal toto je strata časua ty si zbytočná, je nemožné sa s tebounormálne porozprávať počas týchto dní,nechaj to tak,…
Comments
Pridať nový komentár
Ďakujem veľmi pekne ! :D
Ja viem, z času na čas píšem doslova ako hotentot ale jednoducho... no ono to malo vyznieť tak že Boh nechal tento svet prejsť pomedzi Jeho prsty :D Len ja som to nevedela zrozumiteľnejšie napísať lebo-preto :D
No, hlavne dúfam že na túto básničku/volný verš/alebo čo to je nenatrafí moja katechétka :)
Veľa krát píšem to čo sa v mojom nudnom živote udialo :) a tak, všetky veci čo som sem zverejnila sa v mojom živote stali.
Ach, čo by som dala zato aby som čierne myšlienky mohla pustiť k vode :D Neviem písať pozitívne veci, v mojom živote sa ich veľa neobjavilo. Teda zatiaľ :)
(Dúfam že sa mi tento koment konečne podarí zverejniť, už som tak trochu zúfala že sa niečo pokazilo a nebudem môcť odpovedať na žiadny koment :/ )
Veľa šťastia ! Mayu~
Ty máš veľký talent písať, ale treba vycibriť drobné detaily.
napríklad: "ako môže Boh nechať Svet ako je tento jednoducho prejsť pomedzi jeho prsty?" je dosť nejednoznačne napísané. Pomedzi koho prsty? Pomedzi svoje? Ak áno, tak to treba jasnejšie napísať. (to najmä z logického alebo filozofického hľadiska hovorím).
Inak záver je pekný. Melancholický ale pekný. Tiež som sa kedysi takto zamýšľal nad svetom a dlho mi to vydržalo.
Nech ťa teda Múza neopäšťa, ale čierne myšlienky časom pokojne pusti k vode. :-)
vieš, že mi to príde viac ako próza, než ako poézia? Teda neviem, ako to bolo myslené, ale tá štruktúra mi pripadá formovaná na poéziu. Na mňa to pôsobí prozaicky. A ako prozaické zamyslenie je to dosť fajn - až na drobné chyby. Napríklad, nerozumiem zvyku ľudí dávať na druhé písmeno dvojhlásky dĺžeň. A to robí strašne veľa ľudí. Tak teraz neviem, či sa mýlim ja, alebo oni.
Ale celkový dojem z toho vôbec nie je zlý.
Ah, áno, nuž tie typické básničkové rýmovačky typu "ruže sú červené, fialky modré" mi veľmi nerežú a tak som si pomyslela: Prečo neskúsiť voľný verš?
A odvtedy píšem všetko takto. Zdá sa mi to viac uhladenejšie :)
Čo sa týka tých dĺžňov, nuž ja som odveký nepriateľ z/s a i/y :D takže popravde toto, u mňa, bude asi ďalší zvyk/zlozvyk :D
Ďakujem ešte raz !!
Ahoj Mayu,
mňa tiež Tvoje prozaické zamyslenie zaujalo, ale rovnako ako Wavako, musím povedať, že je to skôr próza, teda nie skôr, ale určite je to próza! :) Keďže som nejaké tie poetické súťaže povymetala a sem tam aj niečo vyhrala, tak ti môžem ponúknuť príklad na voľný verš v poézii z vlastnej tvorby, napr:
Kilometre snov v hlave
a cudzí prízvuk v rodnej reči.
Namaľovaný pocit na tričku,
v srdci prebodnutý šíp
a slzy, ktoré neplačú.
... a v kvetnatom tichu sa krčí ostych,
mlčí samota ...
aj bez rýmov musí človek na prvý pohľad vedieť, že ide o báseň, a hlavne, musí mať obrazy, metafory, to robí z textu poéziu - metafory, prirovnania, atď...
príklad na rýmovačku:
Malý princ, celkom sám
viem, že nevie, že sa pozerám.
Stojím a čakám,
no on sa lásky nenaľaká.
Dúfam, že som Ti to na týchto príkladoch objasnila, ale učite Tvoj výtvor nie je poetický, ja by som mu dala nálepku prozaická úvaha ... :) Ten začiatok je najpoetickejší z celého textu :) potom to už uteká do 100%-nej prózy.
K obsahu- máš v nej dobré myšlienky, aj keď ako podotkol Dušan, čierne myšlienky treba pustiť k vode - avšak - ja musím podotknúť, že tvrdenie, že my sami máme moc -rozumiem pod tý meniť seba a svet - ja vnímam ako pozitívne - osobne verím v Boha, tiež ho nevidím ako starého bradatého pána :) navyše aj zlé stvoril Boh - aby sme vedeli, že existuje aj dobro, inak by sme vlastne nemali na výber - slobodnú vôľu :D,
ešte sa zastavím pri tých "jeho prsty" ...
ako môže Boh nechať Svet ako je tento
jednoducho prejsť pomedzi jeho prsty?
nemá tam byť ani jeho ani svoje, ale .... ako si môže Boh nechať svet ako tento prejsť pomedzi prsty?
Hádam som trošku poradila :)
Prajem pekný deň a nech nás múza stále "poriadne" kope! :)
Mirka alias Sara
Ďakujem za radu :) I keď to teraz tak trochu zabolelo, keďže som si uvedomila že všetko píšem zle... ale ďakujem !!
Totižto, mne sa vždy lepšie písalo keď som mala text poukladaný vo veršoch, aj keď sa tie verše/strofy nerýmovali.
A teraz mám vo veršoch prózu...
Ja popravde, ešte stále neviem či v neho veriť alebo nie. Viem že tam hore určite niekto je, len si nie som istá kto :)
Ďakujem ešte raz !! :)
Nepíšeš zle Mayu, podľa mňa si tie myšlienky veľmi pekne vyjadrila, len som Ti chcela ozrejmiť, že je to próza. Ale zlé to nie je, navyše v dnešnej dobe ľudia aj tak viac čítajú (aj sa vydáva) próza ako poézia! :)) Len si viac ver! Máš na to. Podľa mňa máš potenciál :D a čo sa týka Boha - ja tvrdím a verím, že Boh je láska, - teda všetko to pozitívne vo vesmíre - ono je ťažké veriť, ak veríš v dogmy cirkvy - podľa mňa - môj názor - ja verím aj v karmu a reinkarnáciu, preto sa mi možno ľahšie chápe, prečo je svet niekedy taký zlý :(( ale ako si správne napísala - my máme tu moc - lebo aj karma sa da "spáliť" ... ale to je diskusia na dlhšie. My ľudia sme takí pochábli, že hľadáme stále niečo (ja nevynimajúc), na čo by sme nadávali, vymýšľame si komplexy a preháňame - ale keď si uvedomíme, čo všetko máme a nemá to každý - očí, ktoré vidia (mám slepého kamaráta a klobúk dolu, ako ten život berie!), máme uši čo počujú (možeme počúvať hudbu!!! :)), nohy, čo nás zoberú kam chceme - no nie sme my šťastné tvory?! :) Len si to uvedomiť každý deň - ja sama to nerobím, ale som vďačná, keď mi to niečo, alebo niekto pripomenie! :) Treba sa zo života tešiť! :D
Múze zdar!
Mirka :D
Rozprávajú sa dve akváriové rybičky:
- Veríš, že existuje Boh?
- Čo myslíš, kto nám sype každé ráno potravu na hladinu?
(Nad nami je možno celá usporiadaná štruktúra vyšších inteligencií.)
Nuž, nedá ani mne, tiež si trošku rýpnem...
Prečo sa porovnávať s tými, čo majú menej a nie s tými, čo majú viac? :-))) Napríklad už len ohľadom toho zdravia. Áno, mať zmysly funkčné a nebyť chromý je základ, ale aj popritom môže človek trpieť takými otrasnými chorobami, že si až želá nežiť...
Vieš, ja tie karmické a energetické filozofie vôbec nemusím. Verím len tomu, čo zažívam. Čiže, keď sa to tak vezme, neverím skoro ničomu. :-) Ale nie, ešte verím tak trochu aj tomu, čo je logicky odôvodniteľné, no tam občas pochybujem. Nad vlastnú skúsenosť predsa len niet.
Nuž, neberiem to ako rypnutie, každý máme právo na svoj názor! :) Ale ak chceš logiku tak skús Diagnostiky karmy od S. N. Lazareva - tam je logiky až až a veľmi pekne vysvetľuje ako to v živote vlastne funguje. :) Nejde o prázdne filozofovanie, ale priamo na konkrétnych príbehoch ľudí vysvetľuje to, na čo ako psychotronik prišiel.