Počula som niekoho sarkasticky šomrať,
„Si tým čo ješ.“ / „You are what you eat.“

Ale započutie tej osamelej vety
mi dovolilo konečne pochopiť to
prečo som tým
čím som:

Ničím.

Vždy sa stanem na niečom závislá
väčšinou na nebezpečných veciach,
ale aspoň cigarety
ma vystríhajú hneď na obale.

V tvojom úsmeve som vyčítala len nevinnosť,
ale aj tak, je to moja vina
že som si ťa zle
vysvetlila.

A myslím si že som bola, akoby, tvojim vínom
využitá, potrebná, len z času na čas.
Dokázala som ťa opiť, a keď sa hviezdy stretnú na nebi
tvoje opité, nezreteľné slová
sa stretnú s mojimi.
(Nedokázala som to pochopiť.
Povedal si že toto sa už nestane.
Sľúbil si to.)

A myslím si že som bola tvoja, akoby, cigaretová pauzička
keď ťa naplnila úzkosť,
tak si si zo mňa niečo vzal
Jeden puf tu, jeden puf tam.
(S ťažkosťami som počula,
ako si povedal, „Mrzí ma to, zlatíčko.“)

A myslím si že som bola, akoby, tvoja čiara kokaínu
mysliac si že ja budem tá čo ti vylieči srdce od bolesti
čo ťa vynesie vyššie,
či hlavu schová do oblakov.
(Vedela som že to bola lož,
keď si mi povedal, „Je to moja vina.“)

A myslím si že som bola tvoj zlozvyk
a ironicky, ty si bol mojim.
Ty stále podľahneš, zlatíčko
Ale buď si istý:

Ja už nie.