Celkom pekná poviedka. Slušne napísaná, málo zbytočných slov, opakovania na správnych miestach (karty nikdy neklamú), čo vytvára atmosféru. Text zaujme už od začiatku a to je veľké plus. A tiež je dobrý po pravopisnej stránke, to sa tu často nevidí. :-) Pointa však nebola prekvapivá, nejako som to tušila celý čas s od polovice je to už úplne jasné. Len mi nejako nedošlo, prečo revolver nevystrelil. Ak to mala byť sila osudu, neladí mi to s celkovou pragmatickou pointou poviedky. Ak to zariadil muž, neladí mi to s faktom, že žena si zbraň doniesla so sebou. Keby ju našla v jeho dome, bolo by to iné, ovšem potom by nedávalo zmysel, prečo by prišla bez zbrane...
Rušilo ma zopár vecí:
„používajúc jeden zo svojich trinástich úsmevov sa stoicky usmeje.“ – používajúc úsmev sa usmeje? Okrem toho, že tá veta nedáva zmysel, opakujú sa v nej slová. A s prechodníkmi opatrne, mnoho ľudí je na ne alergických.
„Muž v drahom obleku mal predsa bývať vo vile a nie... nie v hobitom príbytku.“ – pokiaľ si dobre pamätám, hobiti nikdy nebývali na poschodí, takže prirovnanie panelákového bytu k hobitej nore nie je úplne ideálne. :-)
„Zastane!“ – je to oznamovacia veta, niet dôvodu na výkričník. Zrejme to ten výkričník mal vygradovať, ale v tomto prípade to nie je vhodný spôsob.
„„Presne to som si pomyslel aj ja,“ muž sa konečne usmeje.“ – nemyslím si – no možno je to iba môj dojem – že „muž sa konečne usmeje“ vie fungovať ako uvádzacia veta. Možno keby mala iný slovosled, konkrétne „konečne sa usmeje muž“.
Ďakujem za komentár a konštruktívne pripomienky. To, že revolver nevystrelil, nebolo spôsobené osudom, ale mužovými nadprirodzenými schopnosťami. Hobití príbytok asi nebolo vhodné prirovnanie, beriem na vedomie – celkovo to asi nezapadlo ani do štýlu, v ktorom bol príbeh podaný. Chcel som však vyjadriť popis malého bytu a v tej chvíli mi to prišlo ako vhodné zvolené slovo :)
Aha. Nadprirodzené schopnosti mi nenapadli. Myslela som, že muž je jednoducho nájomný vrah. Hoci toto vysvetľuje aj tú príhodu so zrazeným pubertiakom.
Varovanie pre tých, čo poviedku ešte nečítali, táto odpoveď obsahuje spoiler :)
Tak on predstavoval v podstate smrť alebo skôr posla smrti.
„Karty nikdy neklamú.“ „Hlúposť! Sústreďte sa! Dám vám ešte šancu. Vyložte mi ich ešte raz!“ „To isté. Vravím vám, karty nikdy neklamú.“ „Tak potom klamete vy. Toto nie je môj osud. Neverím! Pred dvadsiatimi rokmi mi istá kartárka vyveštila to isté. A pozrite sa! Stojím tu živý a zdravý. Prečítajte…
„Ale čo ma furt otravuješ! Abych si ani vypiť nemohul?! V árešte by mi lepšie bolo jako s tebú.“ „Tak si tam choď, ty starý darmožráč! Aspoň mi nebudeš peniaze míňať na sprostosti.“ „A či sa len tvoje? Ty ofce opatruješ, či ty sa o kravy staráš a hnoj kydáš? Či ty si pôdu zorala a semä zasiala?…
Správy o ich zlyhaní prišli dva dni skôr ako samotný oddiel piatich Kamských bojovníkov. Sklonili sa pred kráľom, čakali na ortieľ svojho pána. Flamannova tvár ostávala pokojná, uvoľnená. Pery sa krivili do úsmevu a ukrývali tak hrozbu, ktorá za nimi číhala. Ich zachvením však oťažel vzduch, jedno…
Brieždenie. Tiché, priam mŕtve ulice napĺňa ranná hmla. Zostupuje z neďalekej hory, hromadí sa pri mestských hradbách, plazí sa cez ne a zalieva mesto svojím chladom. Chladom plným úzkosti, strachu a nepokoja. Chladom, ktorý núti človeka dlhšie spať, zahrabať sa tuhšie do periny a nevystrčiť spod…
Telo mu spaľoval oheň a pot sa menil na paru. Triasol sa a chvel. V hrdle cítil žeravé črepiny derúca sa cez hrtan von. Zaklial. Oboma rukami sa chytil operadla stoličky vo svojej izbe a prehol sa od bolesti. Vedel, že to prehnal. Že podľahol túžbe a zaslepený po moci neodhadol správne množstvo.…
Muž tresol päsťou po dubovom stole, až sa víno vylialo z čiaš. Vzápätí naň pripichol nožom pergamen. „Ten vrah sa mi vysmieva!“ zreval rozčúlene s červenou tvárou. „Mne, samotnému kráľovi.“„Viete čo to je!?“ spýtal sa po ťaživom tichu, keď ukázal na zdrap papiera. Zvraštil obočie a s páliacim…
Comments
Pridať nový komentár
Celkom pekná poviedka. Slušne napísaná, málo zbytočných slov, opakovania na správnych miestach (karty nikdy neklamú), čo vytvára atmosféru. Text zaujme už od začiatku a to je veľké plus. A tiež je dobrý po pravopisnej stránke, to sa tu často nevidí. :-) Pointa však nebola prekvapivá, nejako som to tušila celý čas s od polovice je to už úplne jasné. Len mi nejako nedošlo, prečo revolver nevystrelil. Ak to mala byť sila osudu, neladí mi to s celkovou pragmatickou pointou poviedky. Ak to zariadil muž, neladí mi to s faktom, že žena si zbraň doniesla so sebou. Keby ju našla v jeho dome, bolo by to iné, ovšem potom by nedávalo zmysel, prečo by prišla bez zbrane...
Rušilo ma zopár vecí:
„používajúc jeden zo svojich trinástich úsmevov sa stoicky usmeje.“ – používajúc úsmev sa usmeje? Okrem toho, že tá veta nedáva zmysel, opakujú sa v nej slová. A s prechodníkmi opatrne, mnoho ľudí je na ne alergických.
„Muž v drahom obleku mal predsa bývať vo vile a nie... nie v hobitom príbytku.“ – pokiaľ si dobre pamätám, hobiti nikdy nebývali na poschodí, takže prirovnanie panelákového bytu k hobitej nore nie je úplne ideálne. :-)
„Zastane!“ – je to oznamovacia veta, niet dôvodu na výkričník. Zrejme to ten výkričník mal vygradovať, ale v tomto prípade to nie je vhodný spôsob.
„„Presne to som si pomyslel aj ja,“ muž sa konečne usmeje.“ – nemyslím si – no možno je to iba môj dojem – že „muž sa konečne usmeje“ vie fungovať ako uvádzacia veta. Možno keby mala iný slovosled, konkrétne „konečne sa usmeje muž“.
Ďakujem za komentár a konštruktívne pripomienky. To, že revolver nevystrelil, nebolo spôsobené osudom, ale mužovými nadprirodzenými schopnosťami. Hobití príbytok asi nebolo vhodné prirovnanie, beriem na vedomie – celkovo to asi nezapadlo ani do štýlu, v ktorom bol príbeh podaný. Chcel som však vyjadriť popis malého bytu a v tej chvíli mi to prišlo ako vhodné zvolené slovo :)
Aha. Nadprirodzené schopnosti mi nenapadli. Myslela som, že muž je jednoducho nájomný vrah. Hoci toto vysvetľuje aj tú príhodu so zrazeným pubertiakom.
Varovanie pre tých, čo poviedku ešte nečítali, táto odpoveď obsahuje spoiler :)
Tak on predstavoval v podstate smrť alebo skôr posla smrti.