Najnovšie komentáre
Nemám rada príspevky tohto typu. Asi preto, že v poslednej dobe mám alergiu na ľudí, ktorí sa ľutujú, pretože tí ľudia často nechcú okolo seba vidieť nič svetlé a potom aj ostaných ťahajú do svojej tmy.
Ale veľmi silný bol pre mňa odstavec s matkou. Ten ma úplne zmrazil :) naozaj sa ti podaril :)
Čo sa týka Tekiho, (ahoj Teki), musím povedať, že je naozaj zaujímavou osobnosťou :) takže súhlasím s Wavako :D zastavuje sa mi rozum. v dobrom slova zmysle.
Je to fikcia...žiadna vlastná skúsenosť, skôr pretransformovanie situácie, ktorá sa okolo mňa diala. Nie ventil, priamočiarosť je pre mňa asi skôr tipická ako aj to, že píšem v mužskom rode a príbeh je zväčša popreplietaný smútkom a depresiou, chaotickosťou...:) sú to pokusy, ale ako viete, po xy čítaní si text chcete prepisovať znova a znova...je to staršia vec, treba ju obrúsiť...:)
Punxee,
neviem nakoľko si toto písala ako vlastné vyznanie a nakoľko ako fikciu. Ak je to osobným vyznaním, nie som si istá, či do toho chcem vŕtať, lebo keď človek ventiluje takéto pocity, asi sa príliš nezamýšľa nad ich formou (hoci na druhej strane, na literárnom blogu sa asi očakáva úroveň viac, než len na nejakom "ventilblogu" - čím nechcem povedať, že toto úroveň nemalo :)).
Ak je to len fikcia... hm... nebolo to zlé, ale celkom ma to nevtiahlo. Niektoré pasáže boli pre mňa dôveryhodné, iné menej. Niektoré veci si nemusela písať tak priamočiaro. Inak celkovo to bolo dosť silné, emóciu to rozhodne malo, hoci by tomu nezaškodilo sa s tým ešte viac pohrať. Ale vravím, ak je to vyznaním, nechcem vŕtať.
Podľa vyššie napísaného usudzujem, že potrebuješ úprimné objatie osoby, ktorá ťa miluje. Tiež som bol kedysi taký, s pocitom vlastnej výnimočnosti. Ale to je blbosť. Každý jeden človek je výnimočný. Tak teda už len tým že je výnimočný, svoju výnimočnosť stráca, lebo ich niečo spája.
Možno i to. Ale to slovo nebolo pre mňa až také výstižné.