S radosťou aj nabudúce sa rada podelím o moje hrôzy :D

Toto je veľmi krásne :) ďakujem :)

Veru, noir poviedky sú najväčšie umenie bez prídavných mien. V jednej anglickej príručke je dokonca jeden z bodov ako správne písať poviedky: "Vyškrtaj všetky prídavné mená".

Hm... viem, akú atmosféru si týmto príspevkom chcel vytvoriť, ale to množstvo prídavných mien nebola práve najlepšia forma. Smutný, hrozný, záhadný, ponurý... príliš priame, polopatistické a súčasne ťažko čitateľné prídavné mená, ktoré zahlcujú čitateľa. Netuším, prečo prídavné mená spôsobujú, že text sa zle číta a súčasne neukazuje čitateľovi dostatočne presvedčivo ich význam, ale je to tak. Takmer pred každým podstatným menom máš prídavné meno. Čo tak ich skúsiť zredukovať? Či už obyčajným škrtaním, alebo "okľukou" (povedať to inak, bez použitia prídavného mena). Inak to nie je zlé. Hororové príbehy z prostredia pochmúrnych Britských ostrovov som mala vždy rada. :-) Ale ako hovorím, preťažené, také preťažené, že po prvom čítaní som si odniesla len to, že kohosi zabilo čosi a vyšetruje to ktosi. Inak, ani s tými menami si nevyrukoval moc šťastne... buď je ich na tak malej ploche priveľa, alebo je prislabo vysvetlené, komu ktoré patrí.

Ďakujem. Vážim si Tvoj komentár. Už som rozmýšľala, či je to také otrasné alebo kde je problém, keď to všetci obchádzajú ako kus voľačoho...

Mimochodom, Ty si ten Ľubomír Šmihula, či si nejaký celkom iný Ľubo?

Zbohom Slovensko, odchádzam do Žiliny!

Táto báseň sa mi páči

Íha, cestuješ dakam na južnú pologuľu?

Pozerám, že už si to dokončil. Ani to nebolelo (veľmi). Nie je to zlé.

A trochu sa priznám že mi opäť trochu pomohol jeden verš jednej peknej piesne

http://www.youtube.com/watch?v=QkgRUfhVPUw