Iba si prestal čítať... :D :D

ALe vonkoncom to nespôsobilo žeby som prestal písať. To nie. Iba som sa ho zľakol.

Vieš ako sa tomu hovorí? Pýcha ;)

U mňa sa to síce netýkalo písania, ale v tom istom princípe mi na toto moje sebaľútostné dristanie povedal jeden dobrý kamarát takú veľmi trefnú vec - že áno, ty sa vždy potrebuješ porovnávať len s tými horšími. Mal pravdu. Tiež som sa "s chuťou" zvykla demotivovať na lepších od seba. Ale aký to má zmysel? Radšej sa im vyhnem? Hlúposť. Ber to ako inšpiráciu a makaj na sebe. Nie je to ľahké. Ale čo cenné je ľahké? Radšej sa budem snažiť a makať na sebe, než sa ľutovať a ticho závidieť.

Fuj, ale som zamoralizovala. Prepáč. :) Ale nemohla som si pomôcť. :)

Hm. Vieš nad čím rozmýšľam? Či to, čo s napísala, sa týka doby alebo toho vzťahu.

Inak, páčia sa mi verše "na lúke vzduch vonia medom" a "Biele oblaky pohrýzol komín a šansóny prespievali hrkotavce". Tieto mi asi tak najviac zarezonovali. A príde mi to celé také, že kus nostalgické... :)

Ja som Rufusa necital :)

Iba trochu

A volny vers? NIE! Volny vers je zlo. Kazdy raz ked napises jeden volny vers, tak boh zabije steniatko. za kazdou strofou aj maciatko. A tomu ver ze to je pravda.

Ja by som toho Rufusa aj cital, ale nemal som chut lebo po prvych troch basniach ma demotivoval lebo som vedel, ze nikdy nebudem pisat verse ako on.

A prečo? Či to bol len taký slovný zvrat(ok)?

... asi tým, že sa čoskoro nadlhšie odmlčím...

Kapustík predsa, kto iný ?

Je to v jeho básnickej zbierke s názvom Presné ako chlieb a voda :)

He, ale to by si ma najprv niekto musel chcieť vziať, že? :-)