... asi som tu (nechtiac) rozpútal menšiu flamewar. Aby tému návštevníci  nebrali osobne, urobím zo svojich komentárov asi samostatný príspevok, akúsi (ironickú) poznámku určenú všeobecne čitateľom, ktorí si myslia, že súčasná literatúra pre mládež je príliš "prevzťahovaná".
_{(P.S. pre Wawako: ... veď vieš, že Ťa mám rád.)}

Podvečer som napísala dlhý excitovaný kometár, ale asi bol zbytočný a excitovaný :D Tak ho mažem. Veď ono to je vlastne jedno. Načo si robiť vrásky, nie? :)

... neboj sa, mňa nezobral ani jeden komentár :) a to "obhájenie" som nedala do úvodzoviek pre nič za nič! :) Ja som taký všestranný čítateľ - prečítam si hocičo, ale chápem, že každý má rád iné veci a každý na to aj právo má :) Ja si napríklad prečítam aj historickú romancu - je to viac menej o zábave, niekto takú literatúru proste nemusí, ako napríklad Adhara a predopokladám, že ani ty :)- ja ju môžem hlavne vtedy keď potrebujem vypnúť a neriešiť nič ťažké - žiadne vraždy (odkedy som bola tehotná a potom mala popôrodnú depku tak to proste nemôžem, dovtedy som mala rada aj horory - Kinga a tak:), ale mám rada aj Strindberga, zbožňujem Paulo Coelha, viktoriánsku literatúru, poéziu, faktografickú, ezoterickú literatúru atď... Záleží niekedy na životnom období, napr. v puberte som čítavala romanťáky ako besná - potom som asi osem rokov nemohla taký žáner ani cítiť (okrem denníkov princeznej) a teraz mi nevadia.

Čo tak začať novú diskusiu o knižkách? Celkom sa dám zlákať niečím novým - čo odporúčaš? Ja sa napríklad teraz chystám na Storočného starčeka od Jonasa Jonassona. :)

Chápem. Keby sa môj život tak dramaticky zmenil, tiež by som asi mala na mnohé veci iný pohľad. Ale môj život zostáva stále rovnako statický, ako keď som mala 15, a neudialo sa nič, čo by ho odklialo. (Niežeby som závidela. :-)))

Súhlasím, že o depresii sa ťažko píše, a ostatným sa to tiež ťažko číta. Mne tiež dlho trvalo, kým som na písanie o chorobnom smútku nazbierala odvahu, no a výsledok (tu na Enigme zverejnený Denník samovraha) je napriek tomu dosť rozpačitý.

Nuž, zdá sa, že naše čitateľské cesty sa rozídu, takéto témy (obzvlášť tému deti) nemusím. Možno si aj pamätáš, ako som Ti niektoré z tých novších vecí skritizovala na Mámtalente. Nie je to skrátka moja šálka kávy, teda kakaa (kávu nepijem rovnako ako som ju nepila v pätnástich :-)).

(P.S. To, že materinská láska o chlp prekonáva partnerskú, si nemusela spomínať, teraz hrozí, že sem nabehne Vlado s poučením, že je to prirodzený dôsledok evolúcie. :-D)

... ber to len ako zábavu, reakcia sa vlastne netýka len Teba; všimol som si, že pár ľudí, s ktorými sa aj osobne stretávam, majú "plné zuby" rôznych "ženských žánrov" či zamilovaných teen-age príbehov. Tiež na tomto webe je pár ľudí, čo im takéto žánre prekážajú. (Našťastie, nemusia ich čítať - akurát si môžu sem-tam v novinách prečítať, že napr. spisovateľka tohto žánru predala 1 milión výtlačkov.) 

Chcel som len pripomenúť, že tieto témy (láska, vzťahy, zrada, rozchody, milostné trojuholníky...) sú večné - spoľahlivo fungujú od antiky cez Shakespeara až po Hviezdoslava, Matkina, Pilcherovú a Hollywood. Budú tu vždy. Iná vec je umelecká úroveň ich spracovania. Tá je rozličná. 
Tiež sme sa s Ginom trochu zabavili v štýle Járy Cimmermana, aby sme sa neunudili. Internetové diskusie nemajú byť majú byť, podľa mňa (ani u intelektuálov), smrteľne vážne. (Kto by už bral dnes internet vážne.)
Čo si myslím o Mirkinej knihe, som napísal. V mnohom sa to zhoduje s Tvojím názorom.

Nakoniec citátik: "Intelektuál je človek, čo si myslí, že existuje aj niečo  zaujímavejšie, ako je sex."
 
P.S. "stará dobrá zlá Wawako", je  super označenie 

Vás musel všetkých ten môj komentár nejako strašne zobrať... To, že téma je tuctová, je predsa fakt, nie? A to, že teenageri čítajú práve tieto veci, je druhý fakt. Či? Nič iné som ani nenapísala. Alebo áno? Asi to bol veľký prehrešok, keď sa tu strhli také obhajoby a vďaky za obhajoby.

... obhajoval som hlavne tému.
Spracovanie sa mi v prvých uverejnených častiach dosť pozdávalo, až som dokonca v duchu uvažoval, či by sme to predsa len nevydali. Ďalšie časti ma trochu zneistili, a tak som sa tejto myšlienky vzdal. Kniha je však podľa mňa celkom dobré čítanie pre určitý vek. V domovoch dôchodcov by asi nezaujala.

Želám mnoho spokojných mladých čitateľov.

-vp-

V novembri zorganizujeme októbrovú revolúciu, poberieme boháčom fabriky a banky a s tými básničkami budeme chodiť po továrňach a recitovať ich  robotníkom, stojac na sústruhu (podobne ako Lenin). Ja sa potom stanem predsedom robotnícko-roľníckej vlády a Ty ministrom kultúry. V nasledujúcich rokoch sa nabalíme peniazmi a ujdeme do Latinskej Ameriky, kde budeme žiť šťastne až do smrti.

Ďakujem pán Preložník za vtipný komentár a "obhájenie" môjho spracovania témy láska v teen-age románe. Dobre som sa zasmiala na prvej časti! 

Ahoj Adhara,

celkom chápem, ja som sa tiež dlho pohybovala v zaužívaných chodníčkoch - čo sa týka života - potom to zrazu všetko na mňa spadlo - prvá láska, tehotenstvo, pôrod - problémy s tým súvisiace (napr. popôrodná depresia - najhoršia vec, čo som v živote zažila - o tej si ešte dlho netrúfnem napísať ani čiarku! :/ ), synček Alex - ktorý sa vlastne stal mojou alfou omegou a určite pri ďalšej tvorbe ma to ovplyvní a vlastne už aj ovplyvňuje. :) Mám v pláne dokončiť veci, ktoré som začala po denníku - ešte keď som bola sinlge a bez záväzkov - táto časť mojej budúcej tvorby - keďže má korene v minulosti - bude ešte taká  "chic lit" - mám rada humor a romantiku a to si myslím je v povahe človeka a "ťažko sa len tak vykorení" :) - určite však nemám rada presladené príbehy - tomu sa rada vyhnem. A mám už rozpracovaný jeden príbeh, v ktorom síce nebude romantika chýbať, ústrednou témou však bude trošku ezotericky a mysteriózne pôsobiaca zápletka s nádychom tajomstva. Ezoterika a duchovná literatúra asi od mojich trinástich mojim veľmi obľúbeným žánrom. Preto to musím časť striedať (myslím čítanie takýchto kníh ) s oddychovými knižkami - lebo väčšinou ide o ťažké témy - pre obraz - spomeniem napr. od Lazareva - Diagnostika karmy, Dar Ducha od Prenticea Mulforda alebo z edície Zaviate doby sa prebúdzajú o duchovných učiteľoch - Buddhovi, Mohamedovi atď. Takže - tými skúsenosťami - som myslela hlavne to, že človek - aspoň ja -má chuť skúšať nové témy, príbehy a štýl - predopokladám, že ďaľší román pre tínedžerov nenapíšem - jedine ak by som písala pokračovanie Prísne tajného denníku - ak by bol veľmi úspešný. 

A pravdepodobne sa raz pustím aj do niečoho o deťoch - mám pocit, že až teraz, keď vidím svojho synčeka ako vyrastá a vyvíja sa - chápem lásku v širšom poňatí a tá k dieťaťu určite o chĺpok prekonáva tú romantickú... 

Dúfam, že som zodpovedala na Tvoju otázku dostatočne. :)