Najnovšie komentáre
Som nadšený, mali by sme založiť hnutie propagujúce literatúru pre mládež bez ohavností typu vzťahy, láska, sex. Možno by sme sa presadili aj v Európskom parlamente. Čo možno, určite, presadia sa tam inakšie hovadiny!
Báseň o motorovej píle bola skvelá.
Tvoja poznámka o románoch z prostredia lodníctva ma nadchla.
Navrhujem ďalšiu nádhernú tému básne, alebo dokonca piesne pop-music: s námetom "Vplyv kavitácie vody na lodnú skrutku", názov by však mohol byť rytmickejší, napr. "Koniec našej lode, voda skrutku ďobe" a pod. Zistil som, že poslucháči popu, ba dokonca ani rocku nevedia o kavitácii vôbec nič.
Lode sú totiž moja slabosť, ale netreba ich zneužívať v knihách a filmoch plných uslintanej romantiky - čitateľa treba oboznámiť (v rámci hodnotného príbehu, samozrejme) s pojmami ako brutto registrovaná tona, ponor lode (ozaj, vieš, že Mark Twain je pseudonym pochádzajúci z lodného žargónu a týka sa práve ponoru?), priam katastrofou je, že dnešná mládež nevie rozoznať provu od kormy, či dračiu slučku od osmičkového uzla, no hrúza hrúzoucí... mladým dnes chýba tzv. lodná gramotnosť.
U mňa sa láska k lodiam prejavuje napr. tak, že v Holandsku som spával na kapitánskom mostíku na pulte, kam sa rozkladajú mapy.
Ale existuje aj taká literatúra, čo nerieši vzťahy medzi pohlaviami – pre mladších teenagerov od povedzme 11 do 14 rokov. Napr. takí Traja pátrači, Slávna päťka, a iné detektívno-dobrodružné príbehy, kde mali hrdinovia tiež vek 11-14 rokov a zatiaľ im z puberty nešibalo. Tieto knihy som svojho času milovala. Ale ako som rástla a hrdinovia kníh so mnou, zrazu začali riešiť totálne – z môjho pohľadu – sprostosti a preto som si povedala, že je načase, aby som začala písať ja. :-)
Dovolím si nesúhlasiť.
Svojho času som napísal básničku o láske k motorovej píle.
Dokonca Vy osobne ste ju ocenili.
Neverím, že sa nedajú písať záživné a hodnotné romány z prostredia lodníctva a strojárenstva.
Mňa zaujíma, akým témam sa venuješ teraz. :-) Lebo ja som po zmene na skúsenú "dospelú" ženu nijaké zmeny v témach nepozorovala, stále píšem (a rozmýšľam), ako keď som mala šestnásť. Ale Ty si toho aj oveľa viac zažila, kým v mojom živote sa za posledných 10 rokov veľa nezmenilo, azda len to, že tá inštitúcia, kam sa mi ráno nechce vstávať a kam treba chodiť, zmenila názov zo "škola" na "práca". :-)))
Inak, ešte raz blahoželám. Áno, Tvoj príbeh je klasický dievčenský román, ktoré sama veľmi nemusím a ktorý veľa originality nepobral, ale je čítavo a vtipne spracovaný a to sa cení.
Mirka,
asi by bolo potrebné napísať román pre mládež, ktorý by bol očistený od vzťahov, lásky, erotiky medzi hrdinami. Vhodné by bolo niečo z oblasti strojárenstva alebo farebnej metalurgie. Nenásilnou a vzrušujúcou formou by sa tu popísala technológia výroby a pracovné postupy až po finálny výrobok. Do románu by sa nenásilne mohli zakomponovať aj príslušné rovnice.
Tiež treba prerobiť najúspešnejší film všetkých čias - Titanic. Do najmenších detailov by sa popísala konštrukcia lode, bezpečnostné prepážky, poistné ventily kotlov proti pretlaku, hnacie skrutky a kormidlo. Samozrejme Leonardo by bol hlavný kurič v kotolni a absolútne by mu nenapadlo baliť nejaké paničky. Paničky by bývali na samostatnom poschodí oddelené od pánov a venovali by sa štúdiu odbornej literatúry, napr. z oblasti živočíšnej výroby. Potom by sa loď potopila. Davy by sa na takýto film priam hrnuli.
Teraz vážne: neviem si predstaviť úspešnú literatúru pre teen-age, v ktorej by nedominovali vzťahy medzi pohlaviami. (Ale taký popis činnosti kardanového hriadeľa má tiež - pre 0,0001 % teenagerov - svoje čaro.)
Ďakujem veľmi pekne ! :D
Ja viem, z času na čas píšem doslova ako hotentot ale jednoducho... no ono to malo vyznieť tak že Boh nechal tento svet prejsť pomedzi Jeho prsty :D Len ja som to nevedela zrozumiteľnejšie napísať lebo-preto :D
No, hlavne dúfam že na túto básničku/volný verš/alebo čo to je nenatrafí moja katechétka :)
Veľa krát píšem to čo sa v mojom nudnom živote udialo :) a tak, všetky veci čo som sem zverejnila sa v mojom živote stali.
Ach, čo by som dala zato aby som čierne myšlienky mohla pustiť k vode :D Neviem písať pozitívne veci, v mojom živote sa ich veľa neobjavilo. Teda zatiaľ :)
(Dúfam že sa mi tento koment konečne podarí zverejniť, už som tak trochu zúfala že sa niečo pokazilo a nebudem môcť odpovedať na žiadny koment :/ )
Veľa šťastia ! Mayu~
Ty máš veľký talent písať, ale treba vycibriť drobné detaily.
napríklad: "ako môže Boh nechať Svet ako je tento jednoducho prejsť pomedzi jeho prsty?" je dosť nejednoznačne napísané. Pomedzi koho prsty? Pomedzi svoje? Ak áno, tak to treba jasnejšie napísať. (to najmä z logického alebo filozofického hľadiska hovorím).
Inak záver je pekný. Melancholický ale pekný. Tiež som sa kedysi takto zamýšľal nad svetom a dlho mi to vydržalo.
Nech ťa teda Múza neopäšťa, ale čierne myšlienky časom pokojne pusti k vode. :-)
Tak som rád, že to zanechalo dobrý dojem. :-)
Pri starších dielkach už človek niekedy stráca súdnosť. Aj sa to ťažšie opravuje - lebo to mám chuť celé prepísať. :-D
O to spokojnejší som, že sa ti to páčilo. Aj pokračovania prídu... časom. :-)
K Bratislave mám však relatívne kladný vzťah, čo už predznamenáva spoilery k pokračovaniam. :-D
V každom prípade, vďaka za koment. Vždy poteší. :-)
Inšpirujúci príspevok.
Ja sa osobne v lodníctve až toľko nevyznám, alwe vždy ma fascinovali plachetnice, vratiplachty, sťažne a rahná. Aj keď tomu hovno rozumiem.
Otázka na telo: Keď spíšem(e) zbierku básní o lodiach, bude možnosť túto vydať u Vás?
Videl by som v tom svoju budúcnosť, ak by bolo povolené občas zabrúsiť aj k sústruhom, hobľovkám a frézam.
Ďakujem za odpoveď.