Keď pohľad je kvapka rannej rosy,

Tak objatie je studnička.

Bozk – potok, čo sa rieke prosí,

Že sa chce vliať, žblnkať bosý,

Víta ho sladká pesnička.

A zrazu láska – more či oceán,

Roztečieš sa milovaním,

Nemáš hraníc, nie si sám

A tebe stačí, keď tečieš za ním.

More či oceán!?

Ale to je veľa rán,

Pre mňa keď som v diaľke,

sama len v pretvárke,

že všetko mi je jedno,

že nemôžme byť vedno,

lebo  ja nie som riekou,

čo hladí ťa nežnou rukou.

Nie som veľkým oceánom

V priestore tom tmavom chladnom.

Som v džbáne prázdnom,

V priestore tom malom, zradnom.

Pomaly od smädu zhasínam,

Z džbánka pravdu ťažko vnímam.

Keď ti chýba bozk, dotyk, či láska,

Odskočíš si, či odskočí Kráska.

Aj ja si odskočím, skryť slzy

A povedať si, že život ti je drzí!