Stratená láska
ON kašle na teba,
jemu tu lásku netreba.
A ty? smola, veky to už takto chodí,
že žena samou ostane na opustenej lodi.
Kapitán síce velí ďalej,
no tebe sa topí i posledná nádej
a slza ti hladká tvoje líce,
nepomôžu poučky, rady z učebnice,
ako sa kedy zachovať,
ako tvrdým byť a neplakať.
Keď lásku stratíš,
ťažko ti veru žiť.
O koho tu chceš zápasiť?
Bez lásky je smutné všetko,
bez lásky je slabý niekto
a rany - tie sa zväčšujú.
Keď tečú slzy,
to plače srdce,
boľavé stisky tlačia ich von,
neviem sa pozrieť cez plece
a zo srdca je veľký, hlučný zvon.
Zvon čo hučí v hlave, v duši,
zvon, pred ktorým nezapcháš si uši.
zvon čo bolesť rozkýve,
i hrdlo zovrie to mi ver!
Nie sú to sladké chvíľky života,
keď sa ti zdá, že si malá nula,
neutrál, či jednoducho sama samota,
ktorá ťa v priepasť posunula.
Pridať nový komentár