Je ťažké zdolať prázdnotu,

Je ťažké zničiť samotu,

Keď sa moce stále dookola,

Ako by som iba pre ňu bola.

Ľúb ma aspoň trošku,

Podstrčím ti moju nôžku,

Možno to trochu zaberie,

Alebo sa srdce zaprie – nie!

A ja budem smutnejšia než smutná,

V mysli mi znie pieseň nudná,

Čo dráždi ma vyvoláva zlosť,

Na všetko tak kričím – mám už dosť!

Všetkého a nevychádzam z údivu,

Ja jemná, krehká, zrazu som za divú,

Čo kričí a nechce to,

Ale prečo? Nuž vieš – preto!

Lebo láska láme ma na kúsky,

Núkajte sa som ako zákusky,

Sladká, voňavá a chutná,

Za chvíľu však horká, čudná, nudná,

To podľa nálady i okolností,

Podľa pohody smútku, podľa hostí.