Čo je to láska


Láska je pocit istoty, ktorú všetci potrebujeme. Je to údel nás všetkých živých na
Zemi, v mori, na nebi. Ale je to aj strach zo žitia dvoch ľudí v spoločnom
priestore, v štyroch malých stenách? A či zväzok manželský? Či splodenie
dieťaťa, ktoré aj tak bude raz ignorovať naše slová? Čí skvelý sexuálny
život, ktorý sa časom hľadá u iných? A či vari slovíčko milujem ta, si
moje všetko, či zbožňujem ťa, ktoré sa aj tak raz vytratia, či sa stanu len
slovami zo zvyku. Alebo ochota prinášať obete? Obete, ktoré sú len prejavom
slabosti a nerozvážnosti mladých ľudí, na ktoré doplatia. Ba je to
vernosť? Dotyky? Nič predsa z toho nie je slovíčko láska. Láska neexistuje
a ani neexistovala medzi dvoma ľuďmi, čo držia sa za ruky a vravia si
nežné slová. Je to len akási slabosť, ľudský pud či potreba, ktorá sa
pretvorí na smútok a žiaľ, na príšerné útrapy tela a mysle. Mysle, ktorá
bojuje o každú smiešnu pozitívnu myšlienku, ktorá by mohla zachrániť tu
pani Lásku, ktorá ich privedie len k zúfalstvu. A potom rozchod. Prejdú okolo
seba za pár dni v meste a hrajú sa, že sa nevidia, že slnko dnes svieti
tak jasno, až oslepuje ich zrak. Alebo len letmý pozdrav ahoj, ktorý nie je
úprimný, len slušný. Slušný a neúprimný pozdrav dvoch ľudí čo spolu
strávili chvíle dlhé, čo sa hrali na pani Lásku. Tak toto má byť tá
všemohúca láska? Cit, ktorý rozdeľuje dvoch ľudí? Cit čo sa mení na nezáujem,
na povrchnosť, na slabomyseľné, chorobne myšlienky ako ešte viac ublížiť nech
som prvý? Nech získam ešte pár bodov do hry ,,Kto z nás je lepší“. Aj keď
vlastne nevieme, že hráme túto hru. A potom nastane kolotoč. Znova sa
prejaví ľudská slabosť, potreba, ktorá v prvých chvíľach sa zdá byť krásna a
nič jej nemôže ublížiť. Ani víchrica ju nerozhádže, žiadna diaľka, žiadna
snehová búrka ju nezmrazí, to oni ju roztopia. Zmenia ju na krásny deň. A
raz tento ich krásny deň ich zničí. Zničí tú krásu, tie prejavy náklonnosti,
tie chvíle, čo sa nedali zničiť. Stanu sa malými kúskami nezáujmu o
druhého...na prázdne nič. V jednoduchom podaní, láska existuje medzi dvoma
ľuďmi, ktorí si vravia, že sa milujú a sexuálne spolu nažívajú. Len vtedy
oni produkujú akési bunky, ktoré ich nútia to všetko vravieť a tak
konať. Tak čo je lasa? Láska je predsa priateľstvo. Či medzi ženami, mužmi,
či mužom a ženou. Lebo len priateľstvo je cit, ktorý nestarne, ktorému čas
neublíži. Nemá žiadne vrásky. V priateľstve sa dá odpúšťať všetko
zlé. Každý prešľap za hranicu únosnosti srdca. Aj keď človek smúti, nikto
tak nepomôže ako priatelia. Teda láska nie je nič viac a nič menej ako
priateľstvo, ktoré sa nedá ničím nahradiť. Ale netreba zabúdať na to, že
sme predsa len ľudia a máme svoje slabosti aj potreby. Aj keď niekedy
nám moc ublížia, ale od toho tu je predsa láska, teda priatelia.