Kamka
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 4
Bol už neskorý večer a bolo pochmúrne počasie, vietor nezbedne rozfukoval dažďové kvapky na všetky strany. Kráčali bez slova k jej domu, šiel ju odprevadiť, keďže už bolo neskoro. Keď prišli k dverám, vrátila mu kabát, ktorý jej požičal a poďakovala za odprevadenie. "Hm, a čo za to?", spýtal sa…
Keby som tak mohla veriť tomu,
čo mi srdce šepká,
že v jeho očiach som ja tá jediná...
Ja vidieť a počuť ťa chcem
a povedať ti, ako veľmi si zasiahol do môjho srdca.
Nepoznám lásku, no poznám teba...
Ja cítim ako starnem,
každou hodinou, každou minútou
a ty zostávaš mladý…
Chcela by som byť hviezdou na nebi
a žiariť za pokojných letných nocí
pozerať sa z výšky na ľudí
a usmievať sa nad ich starosťami
a necítiť nič, nemyslieť na nič
len pozorovať a s úsmevom hľadieť
ako prežívajú svoj smútok
ktorý neznamená nič vo večnosti
nemyslieť na nič
len…
S jeho smrťou zomrelo jej srdce i duša. Už necítila nič, iba tpkosť a vinu,
ktorá jej rozožierala vnútro. Stále v sebe počula ten neutíchajúci hlas:
„Ty si ho zabila....“ Stále si predstavovala ten osudný deň, keď jej povedal,
že už nemá prečo žiť, keď stratil jej lásku. Predstavovala si, ako
s …