z vlasov si vyčesávaš zbytky nežnosti
do kúta schúlení
zahnaní
obdobím dlhých hmiel
prikrátkych na dotyk
scvrknutí
kamsi do kolien
odrazu
zblížení dychom
upreným tesne ponad pohyblivý piesok
do obnažených pliec
stierame
beznádej
opatrne presýpajúc ďalší deň
a
za dňom
deň...
chveješ sa
S veľkou ľahkosťou ukrývaš hlavné myšlienky a hráš sa s textom.
Nie je to najlepšie, čo som od teba čítal, ale musím sa priznať, že tvoje príspevky na mňa pôsobia jednak veľmi príjemným estetickým dojmom, nútia ma premýšľať a v konečnom dôsledku mi dodávajú inšpiráciu.
Viac ťa chváliť nebudem, ale určite patríš medzi tých autorov, pri ktorých nevynechám jediný príspevok.
..všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí..dnes tie moje slová majú príchuť trpkosti..možno za to môžu slová tvojej básne a možno ja sama
štverám sa k tebeobaľujúc zmysly peľomv pritesno obopnutom nádychušeptáš údolím pomedzi polia sú tvoje...pnutia brázd v jedinom bodevlhkosť vyzrážaná z podstatyaj pokojkeď je zem sýtaje to hrapočkajkým odumriem
no to iba kôrnatiem načúvaním stromov keď šeptajú ako chutí zem v jeho pospletaných halúzkach ma hľadaj celkom na dne v roztrúsenom páperí tam kde rozospatý pokoj lieči brehy hlboko v mojej krajine
na obrus tradične bielo ustieľa ruky /bez vône domova kávy chleba bez akýchkoľvek vôní/ nahotu z rozpáraných pliec namotá do pier hlbšie ako včera pár stehov a potom do Rúk ustelie sa celý...
mávala záhradu plnú lúčnych kvetov dôvernosť schúlenú v kolienkach tráv zastal vždy pri bránke hlavu jej plietol pootvor zľahka len o pár stebiel rosou z nevädze a…
spí vdychujúc po bradu vyhrnutý deň obrázky sfúknuté z vláskov hádaj čo je to netuším desí ma neuchopiteľné vzďaľujúce sa každým snom spi spletiem sieť z prstov písmen právd a bdieť…
nekričím to len stromy vyplašili vietor čo placho vkĺzol vtákom pod krídla tíšia dážď do nepríčetna podráždený zemou každým mávnutím načrtnutý priestor v rozpätí slov medzi mnou a Ním vynesú vždy o trochu hlbšie nekričím len rozťahujem ruky na doraz a načieram...
naberieš si ma medzi prsty
a rozotrieš
ešte kým sa smejem
kým vpúšťam do záhrady dážď
ráno čo ráno
odkrývam steblá
hltavo pijem rozliaty pokoj
kým ma rozmrvíš
a ja raz prerastiem Tvoje dlane...
v bezmocnej nedôvere
mĺkvo
naťahané brázdy
a neha
vytláčaná z preliačín
prsty vkladám do rán
v údive
odrazu prázdny
skúšaš ma vyhladiť do strán
dúfajúc
že naznačím
a ty
mäkko vsiakneš...
zbútľavel som
takmer do prstov
kedysi som nimi zdrapil zem
keď ňou márne kmásal
vietor
zúfalo praskajúc
stŕhal hrdosť
kým
zem vtiahla bolesť
po každom súboji
stečený
zvnútra
kamsi do útrob
šeptám
o nás
každému
kto sa skláňa
zbútľavel som
keď raz celkom stečiem do ticha
už mi ju nevezme…
počítamna dvapo nich ďalší krok zachytiť rytmuschvenieorchideu vo vlasoch a... krok sem dva a tri raz-dvatris vypätímale predsa zrazu mi gramafón strhne ilúziupritisnem lícetesne k tvojmu lícu kým celkom zožltneskôrnež k tretej dobepridámdruhú palicu kladiem ťa previnilo na stôlodpusťuž ti nestačím…
Benátska lagúna - jeden z najkrajších kútov Talianska - skrýva okrem najznámejšieho ostrova - Benátok aj ďalšie poklady.
Chodím ich so svojimi priateľmi objavovať opakovane.
Program si organizujeme sami: na vypožičanej lodi, ktorú si riadime sami. (Nepotrebujete na to nijaké kapitánske skúšky…
Už nie si ten malý chlapec,
čo kriedami kreslí na chodník
autá a tajné odkazy.
Také, čo len ty chápeš.
A keď ich niekto vymaže,
tak mu len jazyk vyplazíš.
Už nie si ten malý chlapec,
ktorý na konci ulice
začína plniť svoje sny.
Bol si vraj všade,
s prstom na mape
neprídeš nikdy…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
DOM SNOV
Hovorí sa, že domy vraj majú dušu, podobnú tej ľudskej. Dušu domu je možné cítiť najmä keď je dom opustený. Nerušia ho duše ľudí. Dom Smithovcov v mestečku Sun Valley dušu mal. Stál na kopci, ticho a osamelý, pochovaný v temnote. Záhrada vôkol neho zarástla burinou a…
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora.…
Comments
Pridať nový komentár
Nádherný príspevok.
Skutočne klobúk dolu.
S veľkou ľahkosťou ukrývaš hlavné myšlienky a hráš sa s textom.
Nie je to najlepšie, čo som od teba čítal, ale musím sa priznať, že tvoje príspevky na mňa pôsobia jednak veľmi príjemným estetickým dojmom, nútia ma premýšľať a v konečnom dôsledku mi dodávajú inšpiráciu.
Viac ťa chváliť nebudem, ale určite patríš medzi tých autorov, pri ktorých nevynechám jediný príspevok.
Zostaň s múzou!
Ja ti neponúknem nijaké odborné postrehy, iba dobrý dojem :)
Zase sa mi to zdá, alebo je v tom opäť veľa lásky? :)
dík, Dušan
základom je množstvo lásky, a nemyslím len medzi partnermi, ale aj tej, čo o nej písal Pavol v 1. Korinťanom, ktorá vo všetkom vytrváva :)
..všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko pretrpí..dnes tie moje slová majú príchuť trpkosti..možno za to môžu slová tvojej básne a možno ja sama
..je to krásny text
To mi pripomína niečo, čo som u nedávno vyvesila! 1.korintským, 13. kapitola, siedmy verš...
áno, čítala som..len som sa neozvala..nebolo čo dodať a myslím, že aj boco čítal a rezonuje mu to v hlave :-)
a stále čítam..snažím sa zachytiť tú harmóniu, a dostať sa do súzvuku