Na krídlach havranov si mi dušu vzala

Myslel som si, že si dokonalá,

musela to byť iba hrozná nočná mora

Z hĺbky pekla vysnená metafora

Temná víla v bielych šatách, uhrančivá,

Temná žena, vďaka kliatbe večne živá.

Temný zámok je jej posmrtným domovom,

Temná duša pre toto väzenie dôvodom.

Hlupák, kto vydá sa po tejto ceste.

Ja tiež som sa vzdal bytia na tomto mieste.

Vstúpil som do sídla nádhernej dekadencie

Vystlanej v obdivuhodné kompozície,

Hry svetla a tieňov, dobra a zla,

V tejto sieni ma krásna víla privítala.

Hladný, smädný a unavený po ceste v daždi,

Chcel som zostať v jej opatere navždy.

Uložený k spánku, trápia ma desivé sny:

Víla sa blíži k posteli, v ktorej spím.

Ja vedomý som si bolestivých múk,

Víla sa mení v hrozivú entitu.

Hruďou mi obradná dýka preniká,

Odpočívam ďalej, je to sen, to sa ma netýka.

Tajomný prízrak drží moje srdce v rukách

Až teraz precitám, miloval som ducha.

Cítim, vidím, no už nežijem ako každý

S mátožnou vílou v zámku zostanem navždy.

Na krídlach havranov si mi dušu vzala

Myslel som si, že si dokonalá,

musela to byť iba hrozná nočná mora

Z hĺbky pekla vysnená metafora –

Moja Elizabeth