Na krídlach havranov si mi dušu vzala

a hodila do hlbín posledného nádychu,

nesmrteľný chlad a smútok ukázala

a zaviedla k Cháronovej lodi.

Večný tanec nás čaká v tvojom chráme,

v sídle, kde hady dávajú dobrú noc,

budeme sa veseliť pri Kerberovej tlame

a nekonečne sa milovať v ohni.

Počkám, kým si po mňa nepríde pomätenosť

z tvojej nehynúcej lásky;

počkáš, kým nás nezhltne nepríčetnosť

z našej neskrývanej  vášne.

Že ma nepustíš zo svojej svätyne,

pokľakni a prisahaj pred diablom,

nech naša túžba nezhynie

v desivej ríši posmrtnosti.

Už žiadne slzy, žiadne utrpenie, moja milá.

Cítiš ma pri svojom nehmotnom tele?

Budem ťa naveky ochutnávať, krásna víla,

pôjdeme spolu až na kraj pekla.

Tak zabor tú dýku hlbšie, nech krvácam.

Ukáž mi, že ma tiež miluješ,

že v tomto utrpení nie som sám.

Dúfam, že ma do svojho svätostánku zavedieš.

Prekonaj so mnou Majin závoj, nech spolu zomierame,

moja drahá Elizabeth navždy.