Cítim ťa ignorovať,
vidím tvoje oči odbočujú.
Nemôžem tu bez teba stáť,
moje oči slzy znova majú.
Jeden list ,možno ťa prekvapí.
Prečo už nič nepovieš ?
Prečo aj mňa niečo také netrápi ?
Prečo o mne nič nevieš ?!
Jeden jediný rozhovor .
Bol a už nebude .
Ja len viem že ty si môj,
a ja zaradená som v inom prúde.
V prúde smútku , plaču , sĺz ,
bolesti a strašnej zlosti.
V spomienkách plných múz
preplietam strasť minulosti.
Na druhý deň zas to isté,
presť okolo je zlé,
viem že je to tiež neisté,
nepomôžu nádeje.
Už človek zvládať to nemôže,
všetko rúti sa na mna ,
človek srdcu nerozkáže,
tak prečo nie mňa ?
Comments
Pridať nový komentár
Ok, ja sa teda vyjadrím, aj keď Ťa to asi veľmi nepoteší.
Prvá strofa mi príde úplne čudná, tá formulácia "cítim ťa ignorovať" vyznieva pre mňa veľmi neprirodzene.
Taktiež máš rozbitý rytmus, čo som vytkla aj lillo (nie si v tom sama ;))
Rým "bolesti a strašnej zlosti - preplietam strasť minulosti" sa mi páči, ten je podarený :) Akurát mi trošku prekáža prílišná kumulácia slov na začiatku strofy (smútku, plaču, sĺz, bolesti) - pôsobia na mňa len ako na vyplnenie priestoru.
A to posledné "mňa - mňa" - vlastne ani nie je rým, navyše ešte chybne napísané.
No... teraz to vyzerá, že Ti tu všetci len nakladáme. Asi to nie je príjemné... Ale ja osobne to myslím naozaj v dobrom. Z môjho pohľadu je konštruktívna kritika veľmi užitočná, pokiaľ je podaná s citom. Nikomu nie je na nič "nepáčilo sa mi to a hotovo", ale pokiaľ Ti aj niekto povie čo konkrétne a prečo, môže Ti to trošku rozšíriť obzor. Dúfam teda, že sa tým nenecháš znechutiť, ale vyťažíš z toho maximum. Skúšaj ďalej, ale neflákaj to ;)
ja som vďačná za kritiku pretože viem v čom sa mám zdokonaliť :) no aspon sa budem snazit :)