Kým luna mladáZa poslednou vlnouNa útes sedáLúči sa slzouMŕtva tak bledá Luna tak ticháBolesťou vzdýchla...
ITýraš maMučíš maSvojím tichomZráňašChýbaš a ...Ja milujemNo i keď to viemPovedať nemôžemŽe kazíš mi deň No keď bozkávaš Si lepší ako senIIZrazíš na zemVytiahneš nôž A chceš Skončiť smútokIIIŽiť by sme žili Len keby kosti nám nehniliA nepraskali žily Boli by sme zmyli Vášne duše skutkyLásku…
Bolo leto, prišla jeseň. Zastali sme - Len tak Hľadiac vo dverách. Padali sme Vstávali. Rána nahé V snahe Aby lásky boli drahé. Chceli sme bojovať na púšti Chceli sme sa drať A boli sme schopní Jeden druhého milovať.
I.Ľudská hanbaSmrť a bolesťBežný smútokTaktiež zradaČierna svadbaBožské šťastieV hlave zmätokBolesť rastieII.Čierne šatyHolubiceSivé mrakyPlané zrakyPlač zrejúciA smiechPrázdna fľašaSmrť - hriechIII.Silný vietorHromyKvapka svetlaHrozivý smiechOtvorené neboZemPadáš hlboko Hlavu udriešSmrť
Keby som vedela opísať hudbu, sadla by som si k písaciemu stroju a začala by som písať. No je mi ľúto, neviem už čo. Nepamätám ako to bolo pred rokmi. Ako sme mladí hrávali na klavíri a užívali sme si Chopina, akoby to mala byť tá naša …
Láska, cit sú naše slabosti,no čo iný necíti,láme nám kosti. Rozum, múdrosť to nepomôžea odmietnutie veľmi bolí,akoby niekto vyzliekol ťa z kožea vložil telo do soli. Krutosť, zrada, bolesť, klam,to je moja vina,vystačil by si si sámaj s pohárom vína.
Všetko mám už v snáchA nezotieram prachKtorý zmýva dobro zo ZemeVie že všetcii umrieme. A obrana nenachádza dôvodKaždý hľadá inde pôvodŽe prečo sme osamelíNa lásku sme zanevreli. Všetko máme v malíčku zdá saLáska je aj malá krásaNo ani zákrutaNetriafa nás do kúta. A keď to náhodou zistíšNever…
Notre Dame (dojmy) Zvon, čo rozvíja tón v tóne padá na prach veľkomesta a zahmlieva neporanené tváre turistov. No smutné z pýru nad ostudou chýbajúceho rodu. Zvuk, rinč sa zrážajú kráčajúc do gurmánskych hláv tunajších obyvateľov. A ľud pozerá nad hlavu na hlavy nehybné – mŕtve – nemé.
Chcela som ti to povedať, no ty, ty si sa len hlúpo bránil všetkým mojím výpovediam, ktoré by mohli všetkú moju obetu vyliečiť.Nemusela by som teraz myslieť ako vrah svojich myšlienok- myslieť na teba. Nie ja ale ty si ich položil k zemi, ty si ma chytil a hodil do tŕnia. Chcel si a možno nechcel,…
Pozvala som ťa na pláž.Ponad piesok chodiťa počúvať šum. Duše, telá naše spojiťskrz vlny mora.No neublížiť. Skrz vietor, obkreslíš moje telo do piesku.Nespútaným, vášnivým ťahom tvojej mužnej ruky. A tak len ležíme, spíme.Neoddeliteľní. Skrytí.Nadovšetko svoji. Vyzbrojení láskou.Vkročili sme na…
Comments
Pridať nový komentár
skŕz - správny tvar je skrz (krátke r)
"Vyzbrojený láskou.
Vkročili sme na mínové pole."
Ak to je myslené ako plurál, tak je správny tvar "Vyzbrojení".
"Sčítaní
a presvedčený prežiť," - ak je to myslené ako plurál tak presvedčení.
Pozor na takéto chyby. Ak to myslené ako plurál nie je, tak mi uteká zmysel básne.
Ďakujem za upozornenie. :)
Hm. Mám z toho trochu zmiešané pocity. Na jednej strane to nie je zlé. A hlavne v porovnaní so začiatkami určite o dosť lepšie, tento voľný verš Ti momentálne asi svedčí viac (kým nedostaneš do krvi aj rýmy - pokiaľ teda budeš mať o ne záujem). Ale hm. Niektoré veci mi tam trochu prekážali a celkovo to nezanechalo nejaký veľký dojem, neviem prečo.
Jednak mi to príde také.. dosť sladké? Trošku klišé? Ale to bude možno tým, že každý píše o láske (teda skoro každý, alebo teda, textami a piesňami o láske sa len tak hemží éter). Neviem. Ten verš s mužnou rukou mi pripadal ako zo ženského románu (niežeby som ich čítala :)).
V druhej a tretej strofe máš dvakrát slovo „skrz“, je to tam dosť nakope. Možno by som to nahradila niečím iným v jednom z prípadov.
A ešte, predposledná strofa, asi by som tie prvé dve vety spojila – „Vyzbrojení láskou vkročili sme na mínové pole“. Do dvoch riadkov, ale nie ako samostatné vety. Ale to je len môj subjektívny dojem. Inak ale, tá myšlienka s tým mínovým poľom sa mi páčila. Vlastne celá tá strofa je veľmi fajn.
(Ou jes a toto predpokladám, že Ti len ušlo, ale prosím Ťa – neoddeliteľní – ten mäkčeň z „d“ okamžite preč.)
Toľko moje dojmy. Uznávam, je tu viac kritiky, než pochvaly, ale nemyslím to v zlom. Naopak, sledujem, že sa dosť posúvaš dopredu. Oproti začiatkom naozaj, klobúk dole. Takže ďalej na sebe pracuj, možno z Teba aj niečo bude ;) (Niežeby teda moje slová mali nejakú váhu).
Ale čo by tvoje slová nemali váhu, jasné že majú..
Náhodou mne sa toto relatívne celkom páčilo (píšem relatívne – teda v porovnaní s tvojimi predošlými kusmi). Pokrok tam určite je. Jasné, kto povedal, že rýmy sú potrebné? Dá sa aj bez nich. Rýmy sú zastarané, to len my archaici si s nimi nedáme pokoj. Dosť vlastne človeka obmedzujú pri písaní. Na druhú stranu, ešte sa mi nestalo, aby som kvôli nim musel nejak pozmeniť myšlienku básne. Niekedy mi až dokonca príde, že určité vzájomne sa rýmujúce slová sú akoby predurčené, aby spoločne dali básni nejaký význam alebo zmysel... Ale to už som odbočil :D
„Vyzbrojení láskou. Vkročili sme na mínové pole.“ – to sa mi páčilo. Či ťa možno považovať za veterána, je ale sporné, podľa foto mi ako veteránka neprídeš :P možno si mohla napísať, že skôr my, prvýkrát na bojisku, my „bažanti“ alebo niečo podobné :D vyzbrojení láskou.. atď. Ale to je samozrejme len môj názor, možno si pripadáš naozaj ako veterán, nemôžem súdiť :) každopádne niekomu, kto mý 40 rokov a viac to príde asi úsmevné.
A inak s tými mínami… možno je to len náhoda, nechcem ťa obviňovať :D ale pár dní dozadu, Adhara vo svojom príspevku použila motív mínového poľa ako prirovnanie (inak veľmi podarené..) možno si sa ním aspoň inšpirovala :P či? :D ale to mi len tak napadlo.
Keď sa mám priznať, tak som bola celý týžeň v školskej knižnici a učiteľka mi dávala rôzne knihy a tak mi padol do rúk aj slovník spisovných slov ( neviem presne či sa to tak volalo) a tam som tak listovala a písala som slová na papier a potom som sa pokúšala z toho nejakú báseň vytvoriť a asi nejak takto som k tomu mínovému poľu prišla. :D
Ou, žeby sa nám tu črtal mladý Edgar Allan Poe? :)
No ale každopádne snaha so slovníkom spisovných slov sa vysoko cení. Ak môžem opäť poradiť, skús sa pohrať aj s kodifikačnými príručkami v ich najnovších vydaniach, resp. poslúžiť môže aj tento portál: http://slovniky.korpus.sk/
A veeľa veeľa poézie, aby si písala lepšie ako my všetci tu dokopy
Howgh!