„Moja ruka!“ reval Gilles Conrad a prehol sa bolesťou dopredu. Dylan Haise vydal pohŕdavý zvuk a roztvoril zadné dvere dodávky. V tmavej uličke sa ozývalo len Conradovo bolestivé poskakovanie a tlmený zvuk disko hudby. Haise, stále otočený chrbtom k Conradovi zvolal: „Nezabudni mu skontrolovať jazyk.“
„Na jazyk sa ti môžem...“ zaúpel Conrad. Stále si držal hranu dlane ľavej ruky a tancoval okolo ležiacej postavy na vlhkom asfalte.
Haise musel prísť k nehybnému telu sám. „Conrad, to si ho musel udrieť tak silno? Vieš, že na porušenie membrány stačí mierny úder!“
„Ty by si sa ovládal, keby ťa predtým nakopol do píšťaly?“ hulákal Conrad. „Ten sukin syn sa normálne bránil!“
„Tichšie, Conrad,“ povedal Haise nesústredene a otvoril ležiacemu ústa. Spodnú peru mal skrášlenú piercingom. Jazyk bol v poriadku. Nezapadol mu. To mal teda Conrad šťastie. Všetci mali šťastie.
„Chceš, aby nás tu niekto chytil, Conrad?“ spýtal sa Haise a vstával. Asfalt, na ktorom ležal chlap v bezvedomí, sa leskol vlhkosťou vo svetle vzdialených pouličných lámp. Bolo chladno, tak chladno, že aj pri tomto slabom osvetlení Haise videl obláčiky pary, ktoré sa mu tvorili nad ústami pri každom pomalom, ale pravidelnom výdychu.
Conrad si konečne pustil hranu ruky... a ukázalo sa že má na nej niečo podobné náplasti. Bol to zámer, aby to ako náplasť vyzeralo, aspoň z diaľky. Zblízka by si totiž človek všimol, že nie je biela ale svetlúčko modrá a tiež že tá vec má hrúbku cez dva milimetre. Conrad nadávajúc vošiel do dodávky, strhol si náplasť, pod ktorou mal začervenané miesto od úderu a nalepil si novú, takmer totožnú. Táto však bola o niečo hrubšia a suchá.
„Ideme, Conrad,“ nariadil Haise, ktorý ostal vonku pri tele. „A pohni si. Niekto by ho mohol začať hľadať.“ Ukázal pritom nevýrazným gestom na budovu vedľa, z ktorej sa ozývalo charakteristické tuc-tuc-tuc.
„Dopekla, Haise, ja nie som včerajší,“ zavrčal Conrad a kľakol si k ležiacej postave. S očividným odporom chytil bezvedomého človeka za plecia v koženej bunde a zdvihol ho do sedu. Hlava mu pritom ovisla na stranu. Aj tak však bolo jasné, o koho ide. Bol to Kyle Abbott.
Conrad sa predklonil ešte hlbšie a napokon si prehodil bezvládneho Kylea cez plece. S namáhavým zafučaním stal, pričom ho prichytil pod kolenami. „Dopekla, Haise, prečo toto občas nemôžeš robiť ty? Kondičku na to máš.“
Haise neodpovedal, len čakal pri otvorených dverách dodávky, kým Conrad nesúci Kylea nenastúpi. Potom dvere zabuchol a zaistil a rýchlym krokom sa presunul k prednej časti auta. Nastúpil na miesto vodiča a zatvoril za sebou dvere.
Dodávka sa pohla. Vycúvala z uličky a zamierila cez tiché večerné mesto. Haise sa snažil riadiť úplne podľa predpisov. Aby ich zastavili policajti, to bola teraz mimoriadne neželaná situácia.
„Doprdele, Haise, tuším, že sa preberá,“ zvolal Conrad zozadu. Naozaj, z hrdla Kylea Abbotta sa vydral pridusený vzdych a pohol sa. Conrad mu mierne zaklonil hlavu a potom ho pomaly, premyslene udrel do krku hranou dlane, na ktorej mal nalepený štvorček pružnej modrobielej látky. Kyle okamžite zase znehybnel. S pocitom spokojnosti si Conrad strhol náplasť a nalepil si na jej miesto ďalšiu.
Nosili to všetci štyria vždy a všade. V niekoľko milimetrov hrubej vrstvičke domnelej náplasti sa skrýval silne paralyzujúci enzým s veľmi dobrou prenikavosťou a schopnosťou účinkovať okamžite. Podrobnosti fungovania boli nad Conradov intelekt a vzdelanie, ale pamätal si, že enzým útočí na prenášače v synapsiách nervových buniek. Komu sa dostal do tela, ten okamžite ochabol a v priebehu pár sekúnd upadol do hlbokého bezvedomia, pričom zostávali funkčné len jeho základné životné funkcie. Na to, aby sa enzým dostal z „náplasti“ do tela obete ho stačilo len udrieť dostatočne veľkou silou po obnaženej pokožke. Membrána obalu sa pretrhla a enzým sa okamžite vstrebal. Na porušenie membrány však bolo potrebné aj určité pH, preto nehrozilo vypustenie enzýmu napríklad pri náhodnom údere rukou do steny.
Enzým im všetkým už ušetril zopár veľkých nepríjemností. S nadsádzkou možno povedať, že im zachránil život. A to aj napriek tomu, že ho mohli používať len veľmi zriedka, vo výnimočne závažných situáciách, pretože za žiadnu cenu na seba nesmeli upútať pozornosť. Účinky látky, ktorej výroba ležala ďaleko za možnosťami súčasnej medicíny, boli sami o sebe dosť nápadné. Ale Conrad bol presvedčený, že konkrétne Kyle Abbott o podivuhodnom spôsobe vlastného zneškodnenia rozprávať nebude. Po dnešnej noci určite nie.
Dodávka opustila mesto a teraz sa rútila po ceste vedúcej do hôr. Napokon zastala na rovnej ušliapanej ploche, ktorá predstavovala krásnu vyhliadku na Middletown. Už z diaľky videl prebleskujúce svetielka večerného mesta medzi riedko rastúcimi stromami. Za horúcich letných nocí bolo toto miesto, kde parkovali páriky stredoškolákov. Chlapci, ktorí nalákali svoje dievčatá na romantický výhľad. Teraz však bol studený koniec zimy a odkedy Haise zišiel z hlavnej, nevidel ani jediné auto. To bolo dobré. Bolo to veľmi dobré.
Haise vystúpil a otvoril nákladné dvierka dodávky. Z nich vyšiel Conrad vlečúc za sebou telo. „Nezabudni na jazyk,“ pripomenul Haise a Conrad na neho zagánil. Dotiahol Kylea na rovnú plochu, ďalej od auta. Kyle sa už opäť začínal hýbať. Absolútny účinok enzýmu trval len nejakých desať-dvanásť minút. To ale samozrejme vo všetkých prípadoch stačilo na to, aby ste sa od útočníka vzdialili, alebo našli nejaký spôsob, ako ho zneškodniť inak.
Haise zatvoril dvere dodávky a potom si strčil ruky do vreciek. Pomaly vykročil smerom, z ktorého prišli. Neobzrel sa, ani keď zaznel prvý pridusený výkrik. Jasne počul, že patril Kyleovi. Úder a výkrik. Ďalší úder a výkrik hraničiaci s vreskom. Haise išiel nenútene ďalej. Nepotreboval sa na to pozerať. Vedel, že Conrad si svoju prácu urobí dobre.
Nebo bolo zatiahnuté ťažkými mrakmi. Oranžové svetlo pouličného osvetlenia Middletownu sa na nich rozptyľovalo. Temné obrysy stromov sa týčili do výšok. Všade chlad a ticho, len čoraz slabšie sa ozývajúce Kyleove výkriky v diaľke. Napokon pre veľkú vzdialenosť utíchli úplne. Haise pozrel na svietiaci ciferník hodiniek. Vytiahol z vrecka balíček cigariet, ktorý vypadol Kyleovi Abbottovi v okamihu, keď ho prepadli. Dlho naň hľadel v takmer úplnej tme. Napokon jednu z nich vytiahol. Zapálil ju. Skúsil si potiahnuť. Rozkašľal sa. Pustil cigaretu na zem a pristúpil ju podrážkou. Odporný, primitívny, zaostalý svet.
Podľa jeho hodiniek by už mohlo byť po všetkom. Vrátil sa späť k dodávke. Otvoril dvierka na strane vodiča a automatické svetlo sa rozsvietilo. Tak mal možnosť vidieť Kylea zreteľnejšie.
Kyle Abbott sa na seba nepodobal. Nebol to už ten chlapec, ktorého dnes pod zámienkou vylákali z klubu a potom uniesli. A zďaleka to nebol ten chlapec, ktorý pred piatimi dňami prenasledoval so svojou partiou Davida Settlea, ktorý sa vracal zo školy. Keby ho Conrad nedržal, spadol by. Na ľavom oku mal obrovský, tmavý monokel. Jeho roztrhané oblečenie bolo posiate krvavými škvrnami. Krvavé podliatiny na každom viditeľnom kúsku pokožky. Pravú, tú menej zranenú ruku, si pritláčal na hrudník a pri každom nádychu sa ozvalo podivné zachrčanie. Conrad mu zrejme zlomil jedno alebo dve rebrá. Úlomky kostí však mohli zároveň poškodiť popľúcnicu. Bolo dosť možné, že potreboval rýchlu zdravotnícku pomoc.
Haise k nemu rázne vykročil. Napriek desivej bolesti Kyle ešte vnímal dosť na to, aby sa strhol a snažil sa od Haisea odtiahnuť. To bolo dobré znamenie. Znamenie, že už je spracovaný dosť. Haise stál zámerne chrbtom k svetlu, aby mu nebolo vidieť do tváre. Pre každý prípad.
„Iba dve veci,“ spustil Haise. „Po prvé, už nikdy viac sa nedotkneš Davida Settlea. Ani sa k nemu nepriblížiš. Necháš ho na pokoji. Povieš aj svojim kamarádikom. Všetci sa budete držať ďalej od Davida Settlea. Rozumel si?“
Kyle prikyvoval tak horlivo, až sa Haise bál, že mu odpadne hlava. Prikyvovanie však nestačilo. „Čo som hovoril?“
Kyle z nejakého dôvodu váhal s odpoveďou alebo nevládal odpovedať a tak ho Haise udrel. Bol to len veľmi mierny úder do pravého predlaktia, ale Kyle po ňom zaúpel bolesťou. „Nedotknem sa...“ vyrazil zo seba z chrčaním, ktoré bolo zrejme následkom pretrhnutia pľúcnej blany. „Da... Davida Set... Settlea.“
„Dobre,“ prikývol Haise. „Druhá vec je, že nikomu o tomto nepovieš. Ani nepípneš. Inak to, čo si dnes zažil bola len mierna rozcvička oproti tomu, čo ťa čaká nabudúce. Rozumieš?“
Kyle rozumel až príliš dobre. „Nepoviem.“
Conrad pustil Kylea na zem a ten zo seba vydal slabý výkrik. Potom zostal ležať veľmi ticho a veľmi nehybne. Haise sa k nemu sklonil, nahmatal pulz a presvedčil sa, či má v poriadku jazyk. Zdá sa, že len omdlel. Dych mu vychádzal z hrude so sípaním.
„Ideme,“ zavelil a Conrad pohotovo naskočil na sedadlo spolujazdca. Bol vyčerpaný, no zároveň v neho vyžarovala akási pochmúrna spokojnosť. Haise naštartoval, otočil sa na otvorenom priestranstve a plošina, na ktorej nechali Kylea Abbotta, im za chvíľu zmizla z dohľadu. Naspäť išli poľnou cestou. Haise oboma rukami zvieral volant, aby udržal vozidlo stabilné aj na výmoľoch. Conrad zatiaľ vytiahol mobil a zavolal záchranku. Keď dotelefonoval, stiahol si okienko na svojej strane a vyhodil mobil von do krovia.
Comments
Pridať nový komentár
Vďaka, veľmi si ma potešila.
Naozaj výborne napísaný príspevok!
Začítala som sa, aj keď som to nemala v pláne :) píšeš skutočne autenticky a ešte vďaka tvojim znalostiam... biológie (?) je to o niečo reálnejšie.
Velmi dobre sa to citalo.
Na zaciatku sa mi do toho nechcelo, ale na konci mi bolo luto, ze nemam zvysok. :D
No ak by si mal o to pokračovanie nejaký prehnane veľký záujem, tak Ti môžem poslať aj celý román.
Ale varujem, že je to 610 normostrán a 30 kapitol, takže nezáujem plne pochopím a vôbec ma neurazí. :-D
Uz davno som necital ine ako predpisy, technicke normy a anglictinu, takze zmena nezaskodi :D
Nechal som vo vesmire na meteorite svoj mail, tak mi to tam prosim posli.
Dakujem ;)
Perfektne, Janka, gratulujem! :D
Pribeh bol perfektny. Je pravda, ze obcas mi tam cosi nesadlo, podla mojho gusta, ale pribeh mal taku silu, ze som sa cez to preluskal.
Mozno vydavatel bude po tebe chciet niektore tie "luskatelne" pasaze "zjemnit", ale aj ak to nevezmu, tak to bude jedine pre malo Sci-fi sialencov u nas, lebo pribeh je super. Ma zmysel pisat anglicky? Alebo aspon cesky? Tam ti potencionalny okruh Sci-fi fandov stupne aj sedem nasobne.
btw. Nechala si "otvoreny" koniec. Uzavrela sa slucka? neuzavrela? Vykonal David cestu spat? Pritomnost sa opravila, ale opravila sa az na tolko, aby David chybu zopakoval, alebo sa casopriestor stal odolnejsim?
A vobec, dosiel David od Molly do toho skladu?
Neviem, ale tuna mi otvoreny koniec vobec neprekaza.
P.S. Ked si citam knihu, premieta sa mi pred ocami film. A tento bol dobry.
Pisat scenare nie je lahke, ale mozes to ponuknut ako namet. Len sa musis zmierit s tym, ze ak to vezmu, tak Ti s tym dorobia "nepekne" veci. ;)
Ak to bude film, lahsie sa prezuju "naucne" pasaze, ak serial, budu to musiet trochu " nadavkovat.
Myslim, ze tento roman stoji za to, aby uzrel svetlo sveta
Martin
To je super. Blahoželám. Si prvý. S vydaním to bude veľmi ťažké, lebo u nás na SR nikto sci-fi nevydáva. :-( Angličania aj Češi to majú určite ľahšie, ja žiaľ viem písať len v našej cudzincom neznámej slovenčine.
Nemyslím, že ten koniec bol až taký otvorený, veď tuším v 29. kapitole spomínali, že jazva v časopriestore zabráni vytvoreniu slučky a že časopriestor tomu bude sám veľmi napomáhať tomu, aby sa to už nestalo (stane sa odolnejším, ako si písal). Pravda, mohli sa mýliť tak ako veľakrát predtým, ale ja vyhlasujem, že v tomto sa nemýlili. :-)
Je pravda, že počas Davidovej cesty od Molly do skladu sa mu mohla stať nejaká nehoda, nakoľko išiel úplne sám. Je to dosť diskutabilné miesto knihy, zvláštne je aj to, že tento presun späť vôbec nechali nezabezpečený. Ale tie nehody predsa len neboli až také časté a ďalší vývoj udalostí myslím naznačuje, že Davidov návrat do skladu a následný presun do budúcnosti sa podaril.
Som rada, že by si to videl aj na film, ale môj postoj k sfilmovaniu mojich kníh je asi taký, že len cez moju mŕtvolu. :-) Nemám vo všeobecnosti rada, keď sa knihy filmujú, lebo sa z nich pritom vypúšťa strašne veľa dobrých vecí. A u mojich kníh by mi to vadilo ešte viac než u iných.
V každom prípade vďaka za prečítanie aj za to, že si mi napísal svoj názor.
Wow, Ty si to už prečítal!
A ty pred skuskami precitas kolko stran odborneho textu? :D
Kedysi som zvladol tri skripta za tyzden v citane vyroby tahakov.
Uz som sice vysiel z cviku, ale ono zalezi aj od toho, jak ta to bavi. Resp. pred skuskou jak musis. Naviac asi budem par dni dospavat :P
Koniec som povazoval za otvoreny, lebo zahojila sa, hoci s jazvou len blizka buducnost. neviem ani len, ci sa David dostal k svojim 16 narodeninam, (teda teraz uz viem priamo od autora), pretoze dej konci telefonatom, ked je v prvej triede. A uz vobec netusim, ci este existovala nejaka Zem, ked sa ti 4 vratili do svojho veku.
Takze casopriestor sa mohol zahojit ich likvidaciou, s tym, ze v buducnosti bude mat zas trable jak ich doplnit. Ale casopriestor "neuvazoval" logicky. Spraval sa len jak "ziva bunka bez vlastneho vedomia" ;)
Ved tam niekde aj padla uvaha, ze sa slucka opakuje zrejme najmenej 1x.
Otvoreny koniec daval tusit, ze to dobre dopadne a v tomto pripade mi nevadil.
btw. pozri si kolko festivalov typu fantasy, slavcon,... sa kona na Slovensku a kolko v cechach. Naviac Slovaci po cesky citat budu, opacne je to uz tazsie.
Preklad by nemusel byt prekazkou. Mozno si ha zabezpecia aj sami.
Pribeh je dobry, myslim, ze porovnatelny aj s niektorymi kultovymi Sci-fi. Aj keby si robila nejake upravy romanu, tak pribeh je super uz dnes.
naozaj dobry pribeh, a hned som chcela aj zvysok romanu, no ale 610 stran? to fakt? no tak budem musiet pockat kym to vydaju, ale znie to dobre z tvojho a martinovho rozpravania- zaujimavo, ako asi vsetky tvoje pribehy...
tak drzim palce, urcite to ponukni vydavatelstvu :) budem prva kupujuca :) fakt!
muze zdar!!!
Na vydanie to žiaľ nevyzerá, lebo neviem, ako donútiť vydavateľstvá, aby mi aspoň odpovedali, či dostali môj e-mail. :-(
No je fakt, že to nemá 610 strán.:-) Má ich totiž 616. :-D A viem z vlastnej skúsenosti, že čítať dlhý text z obrazovky je ako za trest. A keby aj nebolo, z viacerých dôvodov nechcem celú knihu publikovať na internete. No napadlo ma jedno riešenie...
Mohla by som Ti poslať román vytlačený a zviazaný ako normálnu knihu (viď šuplíkové vydanie) poštou. Poslala by som Ti ju zdarma na vlastné náklady len za sľub, že po prečítaní mi ju na svoje náklady pošleš zase späť. Podrobnosti môžeme dohodnúť e-mailom (pridala som si svoju adresu do profilu).
Tuším si niekde spomínala, že máš rada sci-fi príbehy o cestovaní v čase, so zložitými následkami a zaujímavými situáciami, ktoré tým nastávajú. Táto kniha je mojim najprepracovanejším dielom o cestovaní v čase. Oproti predchádzajúcim knihám sú v nej "novinky" - po prvýkrát nijaký vesmír ani raketoplány a dôležitým motívom je v nej tiež ľúbostná zápletka. Napriek tomu sa mi k nej zatiaľ najťažšie zháňajú čitatelia.
len tak narýchlo sa vyjadrím aj ja...
otvorený záver sa mi páčil, aj ked by to mozno chcelo kratucky odsek napr o (myslim ze to bol on) Browlingovi, ako sa stretne s tou zenou, ktoru pri ceste spat do minulosti nechal v buducnosti...
to ako si opisala regeneraciu casopriestoru sa mi velmi pozdavalo
inak som velmi tej odborenej terminologii nerozumela...to vies, ja a fyzika nie sme velke kamosky :) uverila som Ti vsak kazde slovo ....
celkovy dej bol velmi putavy a dobre sa cital.
lubostna zapletka nebola presladena, az na poslednu kapitolu a lucenie davida a molly. to uz bolo aj na mna vela :D ale inak to bolo cele velmi dobre a nie velmi sladke
som rada, ze som Tvoj roman precitala...
nech ta muza neopusta... a tiez optimizmus ;)
A akože to umrel hlavný hrdina? :-D :-D :-D
(Áno áno ja viem, že na konci bol živý, ale bol mŕtvy počas jednej kapitoly zhruba v strede.)
takze doveruj ale preveruj?
myslim, ze Conrad ho niekam na chvilu poslal ;)
To len na margo toho, čo som spomínala v jednom príspevku, že v prípade pochybností kladiem takúto univerzálnu kontrolnú otázku. :-)
Ale aj bez toho mi bolo samozrejme úplne jasné, že si to čítala celé. Tak ešte raz vďaka, za prečítanie aj za názor.
aaaaaaaale ved ja som to pochopila ;)
Odpovedám na Tvoju otázku "trošku" neskoro, ale priznám sa, že keď si mi ju položila, nevedela som odpoveď a potom mi to nadlho vyfučovalo z hlavy. Ale teraz zrazu - tadá - z ničho nič som zistila, že aj na to, prečo si David Settle prvýkrát vybral akurát rok 1970 existuje vysvetlenie! (okrem toho, že sa mi s tým rokom dobre počítalo :-)) Takže tu je:
Uvažujme: Ak by Settle cestoval o malý a neškodný časový okamih, povedzme deň alebo dva do minulosti, vytvorená nová budúcnosť by sa len málinko líšila od predchádzajúcej budúcnosti. Vzájomná afinita podobných časových línií je taká veľká, že by to veľmi skoro viedlo k ich spojeniu a následnému zregenerovaniu. Settle by si teda vôbec nepamätal, ako pokus dopadol, ani že ho vôbec robil. Načo je potom taký experiment?
Naproti tomu, prenos o 87 rokov späť, dávno pred svoje narodenie, spôsobil také strmé vzďaľovanie časových línií, že normálny stav nebolo možné obnoviť inak ako Settleovou smrťou (alebo cestovaním späť do budúcnosti, to však ešte nebolo možné). Settle mal preto istotu, že kým žije, nezabudne na to, že je cestovateľom v čase, čo je praktické. A tiež istotu, že „doma“ v roku 2057 línie nebudú splynuté, keď sa mu podarí dotiahnuť cestovanie do budúcnosti a vrátiť sa naspäť. Zároveň vedel, že čím prudšiu zmenu dejín spôsobil, tým dlhšie potrvá zregenerovanie do normálneho stavu. To mu zaručovalo, že aj po návrate do roku 2057 si bude ešte dlho pamätať na svoj výlet – dostatočne dlho, aby stihol poriadne pripraviť ďalší pokus a uskutočniť ho predtým, než regenerácia dosiahne pokročilé štádium. Ďalší pokus totiž zregenerovanie opäť oddiali.
Dôvod, prečo nešiel v čase ešte ďalej (aby boli zmeny dejín ešte väčšie a on mal po návrate ešte viac času na premýšľanie) je zrejme ten, že potreboval istú úroveň vedy a techniky. Vedel, že stroj času bude na cestovanie do budúcnosti potrebovať konštrukčné zmeny. Ak by na to nestačili súčiastky, ktoré si doniesol z roku 2057 so sebou, stále tu bola nádej (hoci nie nejako závratne veľká), že si pri vtedajšej úrovni vedy a techniky dokáže danú súčiastku vyrobiť. Ak by však mal okolo seba len pästné kliny, rovnala by sa táto nádej nule.
Všimnite si, ako veľmi je táto pôvodná motivácia odlišná od motivácie po utvorení slučky. Prvotná motivácia vychádza len z čisto racionálneho uvažovania, aký cieľ by bol pre prvé cestovanie v čase najvhodnejší. Motivácia v slučke je naproti tomu čistý produkt nezvládnutých emócií. Následky však boli (takmer) rovnaké.
Môžem potvrdiť, príbeh je pútavý a výborne podaný. Čítalo sa to veľmi dobre. Nápad je tiež zaujímavý a aj dosť originálny.
Nejaké výhrady mám len k technickému spracovaniu (preklepy, sem tam štylistika), ale to by sa malo korektúrou odstrániť. Potom sa to určite vyrovná nadpriemernému sci-fi aj v celosvetovom meradle.
Verím že sa tie ľady pomaly lámu a podarí sa to aj vydať. Držím palce!
Komentár k Nula kelvinov:
Prvýkrát nastala chyba a nezverejnilo mi celý komentár. Vlastne už párkrát zmizlo, čo som napísala - včera aj dnes. :( Takže teraz skúšam Mozillu a nie Explorer...
Kniha sa mi veľmi páčila, bola napínavá, všetko so všetkým súviselo a postupne sa vysvetľovalo. Jediné, čo som trochu nechápala, bola tá časová slučka, hlavne kde sa začína... (?) Ale predpokladám, že sci-fi by ani nebolo dobré sci-fi, keby čitatelia rozumeli úplne všetkému. V tomto románe je plno odbornej tematiky a všetko je písané veľmi presvedčivo. Obdivujem takú mladú autorku, že pozná toľko vecí...
Čo sa týka Davida a Molly a toho, ako sa to medzi nimi skončilo, tak z toho som mala trochu nepríjemný pocit v mysli pár dní po prečítaní knihy... Viem, že sa to ináč ani nemohlo skončiť (iba ak horšie) a že keby sa to skončilo sladko, tak by to ubralo na kvalite románu. Ale aj tak mi bolo z toho smutno. Týmto nehovorím, že záver bol zlý - iba že bol silný.
Dúfam, že sa podarí knihu vydať, zaslúži si to!! A viem si predstaviť aj filmové spracovanie... ;) Ďakujem Adhare za zážitok pri čítaní!!
S radosťou Vám oznamujem, že román Nula kelvinov s podtitulom Ja neexistujem, ty neexistuješ práve vyšiel vo vydavateľstve Q111.
Z tohto dôvodu boli z Enigmy stiahnuté všetky úryvky z tohto diela s výnimkou tohto úryvku.
Úryvky z voľného pokračovania (nazvané Injekcia proti láske) sú však zatiaľ ponechané.
Tí, čo mali problém s priveľkým množstvom romantiky či nebodaj sexu, radujte sa, redaktorka mi to odtiaľ pekne vyškrtala :-) (nech žije komerčný úspech).
Tesim sa, ze Ti to vyslo!
Tak nejak rozmyslam, ze komu to kupim na Vianoce...
PS. Ja myslim, ze sila pribehu je dost velka, aby mu tych par "detailnych" pasazi nechybalo...
Na druhej strane som rad, ze som videl aj neskratenu verziu... :)
V časopise Knižná revue 1/2013 vyšla recenzia na Nula kelvinov.
Do zajtra to už vydržím, kým budem držať túto knihu v ruke...ďakujem vesmíru, že aspoň internet cez sviatky funguje
...a mne by ta romantika či nebodaj sex nevadil, ale nakoľko ide o knihu, moja predstavivosť týmito informáciami získala
.
Tak sa teším, že som ťa chcel tiež potešiť
Vďaka za komentár, úlohu splnil. :-)
A v knihe zostalo ešte dosť romantiky aj sexu, súdiac podľa ohlasov čitateľov. :-)