Konár

November večer,
na streche chýba sneh.
Nič neutečie,
ak nikdy nepríde.

V Tvojich slovách
sa moje rany nezahoja.
V očiach Tvojich
nikdy nebude máj.

Nie ten môj...
leto v srdci zažehnám
bez zamyslených slov.

Zakopávam o duše,
ktorých zmysel
ešte v ich slzách
nie je vidieť.

Sama zakážem smiech
nevyzretých
anekdot
vyletujúcich z Tvojich pier
každý boží deň.

Bez nich je život vážny
a hravý,
nie triviálny a prázdny.

Slovo Tvojho mena
sa vyhýba tomu,
čo znamená.

A tak chodím
s obkreslenou čiarou
na bezúsmevnej tvári,
ktorá rozvíja trajektóriu
slepých sĺz,
v ktorých Tvoje meno
slepo bolí...

Myšlienky bez pocitov
Ti tečú do topánok.
Nehľadaj ich,
keď pre ne nemáš dôvod.

Nehľadaj ma,
ak ja nie som „ona",
nelám ma,
nie som konár!