Chceme byť spolu a sme tak strašne sami,
Z očí do očí krivými zrkadlami.
Obtrhané smietky odvahy bezzubej
molekuly letiac sa odvinú od druhej
Malý záblesk tohočo zvať možno životom
ucítil som vtedy sám, no so svojou samotou.
Pohľad plachý no o to viac silný
zahodím medzi psov nech cítia sa vplyvní
Krásne je smiať sa ak dá sa s kým
Ale aj záchvev sa snaží byť dym.
Tak v dave hemžiac sa chcem vymaniť,
spod iných vplyvov no stále hru zachrániť.
Na ostrie noža vyšiel každý dych
pri urputnej snahe nestať sa jedným z nich.
Z tých čo ruky mädlia keď pohár zazvučí,
Každý a jeden hádže pohľadom pavúčím.
A zničiť, a zožrať a zadupať ho!
Veď víno, to potečie aj bez neho.
Zas oslepil ma vlastný úsmev a tak,
z ľudskej trápnej žiadze sa zastavil mrak.
Comments
Pridať nový komentár