Poobede vždy chodili von, ak im to počasie dovolilo. V zime stavali vzadu na dvore bunkre zo snehu. Najskôr  urobili veľa obrovských gúľ- takých ako na snehuliaka- a odgúľali ich do zadného rohu ku plotu. Ich roh bol vpravo a chalani mali ten svoj vľavo. Vtedy bola Ela s chalanmi na vojnovej nohe, lebo patrila k dievčatám, ktoré ju vždy za jej lojalitu odmenili vodcovstvom. Keď mali bunkre hotové mohla sa začať vojna. Snehové gule lietali sprava naľavo a zľava napravo ako blesky. Keby dievčatá nemali Elu, ich bunker by zažil nevídanú inváziu. Ale chalani sa veľmi báli, že ich trafí niektorá z Eliných "bômb". Veď minulý rok Ela trafila Vilka do nosa až mu začala tiecť krv. Gule, ktoré k chalanom doleteli od Ely mohli používať znovu. Nevedeli ako to robí, že sú tvrdé ako skala. Snažila sa to naučiť aj Terku a ostatné dievčatá, ale všetky jej pokusy zlyhali. Samozrejme vojna vždy skončila nerozhodne. A kým mohla vyhrať nejaká banda bunkre sa vždy roztopili. A tak už len bolo počuť: -"Opäť o rok. Tento krát už vyhráme!" A v lete, kým sa ostatné deti hrali v piesku, Ela s Tomášom sa hrali s chudákom orgovánom zasadeným celkom vpredu pri bráne. Mali tam veľký pokoj a navyše na nich nebolo vidieť. Dnes sa pokúšali prehrabať sa popod plot. Robili na tom vytrvalo už niekoľko týždňov a dnes, najneskôr zajtra, by to chceli dokončiť. Keď neničili, už aj tak dosť zúbožený, orgován, hrali sa na pneumatikách do polovice zasadených do zeme priamo pod obrovským agátom. Ani agát neušiel dvom zbojníkom. Otrhávali mu listy a potom ich jedli. Mali takú fajnú trpkú príchuť. A keď sa nebláznili na kolesách, tak Tomáš pred Elou machroval ako vie šplhať po tyči. Kým on liezol po tyči, Ela sa hojdala na hojdačke, ku ktorej tá tyč patrila.