Tak ako výčitky studne zapĺňajú,
ako keď tajomstvá sa za vinu ukrývajú.
Tak ako klamstvá pohár prelievajú,
ako keď v mračnách slzy zamŕzajú.
Tak ako nevidieť na konci cieľ,
akoby list sa darmo v bezvetrí chvel.
Tak ako na fotkách blúdia spomienky,
ako keď slová sa vrývajú pod kožu bez podmienky.
Tak ako bez sluchu nepočuť hlas
ako zunivý tón, keď na dno dopadne posledný vlas.
Tak ako sochy storočný prach prikrýva,
ako keď z čiernej tmy strach sa díva.
Tak ako verše bez rýmov skladám,
ako keď v dave známu tvár márne hľadám.
Tak ako chvíle sa v diaľke strácajú,
ako keď sny sa bez volania v hmle vynárajú...
Comments
Pridať nový komentár
Všetci sme tu amatéri, to Ti nik nevyčíta. Ale každý sa môže zlepšovať a práve konštruktívna kritika je spôsob, ako sa dá dostať k "lepším výsledkom". Viem o tom svoje, tiež mám svojich kritikov ;)
to nie je koníček, podľa mňa, len vyjadrenie tej hrčky pocitu, čo sa vo vnútri nazbieral, vyjadriť sa tak, aby to nebolo jednoznačné, nie pre každého! Amatér som a čo a nech :D
Dzejna, mrzí ma, že budem viac kritizovať ako chváliť, ale žiaľ, veľmi ma to neoslovilo. Aj myšlienka je pre mňa nejako ťažko uchopiteľná, aj tá forma nie je veľmi ono. Hneď prvú strofu si "zabila" tým do očí bijúcim gramatickým rýmom - zapĺňajú, ukrývajú, prelievajú, zamŕzajú. To už je veľa. Nehovorím, že gramatický rým nemôže byť vôbec. Úplne sa mu asi nik nevyhne (najme v našich amatérskych kruhoch), ale toto je až príliš okaté. Naopak, cieľ - chvel by bolo ako rým fajn. No rytmus je tiež taký... no, skôr rozbitý.
Ber ma ale s rezervou, nemám patent na básnenie, je to len subjektívny názor amatéra. Určite Ti nechcem brať elán a odrádzať Ťa od toho, čo Ťa baví. Kritika však môže človeka posunúť (pokiaľ ho nezabije, všakže :))
Laskaaaa moja de siii
chybaaaš mi ta de siii
laskaaaaa mojaa de siiii
chybaš mi tak de si
Prekypieť v sentiment,
To je blúdiacich žien fatálny moment!
Rozdané sú karty!
S osudom na stôl!
...len aby v rukáve vždy žolík bol!
Neťahať zdvorilosťou za kratší koniec,
byť vedomí si vyslovených viet
a len s nimi na súdny stolec!
Postaviť sa za slovo svoje
...ale nikdy nepokoryť to tvoje!
Neskrývať sa za make-up otupných slov.
V čistom srdci konať myšlienok lov!