Zabuchla som dvere izby a otočila som kľúčikom v zámke. Vyzula som si vysoké topánky na opätku, ktoré mi už hodných pár hodín deformovali chodidlá, a šmarila ich do kúta. 
Nikdy nepochopím, prečo ich  všetky ženy s radosťou nosia. Hlavne ak si na druhý deň obujú tenisky a ich lanie nohy sa akoby zázrakom podobajú končatinám shetlandského ponyho.   

 Rukami som si vošla do vlasov a uvoľnila si prameň uväznený v starožitnej brošni vykladanej umelými perlami. Potriasla som hlavou, akoby som tak mohla vyhnať trýznivý pocit úzkosti z mysle. Dlaňami som sa jemne posúvala po bokoch smerom nahor, až som narazila na šnúrky pevne zviazaného korzetu šiat; prstom som potiahla za jednu zo slučiek a mašlička sa rozviazala. Šaty sa mi zošuchli k členkom. Vystúpila som z nich a kopla ich pod stôl. Konečne som sa mohla nadýchnuť. 
V našom sídle sa konal večierok.  Lesk, noblesa a žiara. Hovoria tomusláva, ja tomu hovorím pretvárka. V jednej chvíli sa na vás človek usmieva a v tej druhej vám už do chrbta zapicháva nôž – hoci aj s úsmevom na tvári, dokonca vášmu chrbtu daruje jeden z úprimných.
Chrbtom ruky som si z pier zmazala rúž. Karmínovočervený fľak na pokožke, jediná spomienka pripomínajúca prázdnotu, v ktorej žijem. 
Môžu byť ľudia takí hlúpi? 
Ľahko zničíš to, čo je primitívne. Aj celkom malé dieťa dokáže podrážkou topánky zašlapnúť chrobáka. Najprv sa s ním pohrá, sleduje ako hmyz v panike lezie zo strany na stranu a snaží sa – samozrejme zbytočne – ujsť pred nebezpečenstvom. Ale to číha všade. Keď sa už jeho nevinné očká nasýtia pocitu bezmocnosti, udelí mu milosť a dupne drobnou topánočkou. 

Je to ľahké. Nastavíš nohu a blonďavá milenka  nejakého (bez)významného ministra sa potkne na jej dlhých drahých šatách veľkosti 36 a hlavu si rozbije o záchodovú misu. Jej krv kvapká rovno na koberec z bielej bavlny! Pôjde to potom vyčistiť?! Krematória sú dnes v móde, ostane po nej iba malá kôpka popola.
Jeden spoza opony ťahá za nitky a sleduje, ako jeho malé domáce zvieratká pobehujú po svete, jeho svete. To on ho ovláda. On rozhoduje o udalostiach. On rozhoduje, čo bude zapamätané a čo zabudnuté. A tiež môže svet veľmi ľahko zničiť.

Scenár zo zlého akčného filmu. Klišé. Vždy sa nájde jeden človek, ktorý zlo zastaví. Vyvolený. Sám Vodca mu prezradí celý svoj plán, pretože je plný pýchy a arogancie. Lebo jeho ego túži po uznaní, ktoré sa mu pod pódiom celého diania nedostalo. A tým pochová hlboko pod zem všetko, čo za tie roky plné tichého manipulovania vytvoril. Všetko sa zrúti ako domček z karát. Vyvolený zvíťazí a ľud, uvedomujúc si krivdu čo na nich Vodca spáchal, ho oslavuje. A z Vyvoleného sa stane nový Vodca. Tam zvyčajne film končí, plátno očernie a zjaví sa nápis:
K-O-N-I-E-C. 
Ale tam končí len to, čo nám chcel režisér ukázať. Čo však nasledovalo ďalej?
Moc človeka zmení. Ako veľmi ovplyvní Vyvoleného? A čo ak sa už na svete neobjaví nikto, kto by zlo zastavil?