Anglicko, Southampton
December 1832

Anglicko si oblieklo biele rúcho pani zimy a farebné tóny jesene vystriedala šedá a biela, ktorá trošku nostalgicky sprevádzala náladu blížiacich sa Vianoc. Jessika Aria Langstonová už asi pol roka bývala na panstve Montgomeryovcov. Od smrti svojich rodičov sa domov nevrátila. Bolo by to pre ňu príliš bolestné. Jej poručníkom sa po ich smrti nestali Montgomerovci, ale strýko Jacob Moules, ktorého nikdy predtým nevidela. Mal prísť do Southamptonu po Vianociach. Jessika sa tej chvíle veľmi bála. Keďže Phil odišiel, musela mať poručníka, no bála sa, že bude s ním bude musieť odísť do Londýna, kde strýko žil. Vedela, že je obchodník, ale čo predáva, či kupuje, o tom nemala ani najmenšieho tušenia. Nehnevala sa na Phila. Bola rada, že sa oženil s Elizabeth Glaviourovou a odišiel za lepším životom do Londýna, kde mu Elizin otec vybavil slušne platené miesto v armáde. Vedela, že ju chcel zobrať zo sebou, no nechcela odísť zo Southamptonu......a tiež nechcela byť na príťaž. Phil predpokladal, že sa jeho sestra nakoniec vydá za Christophera a ten sa o ňu postará. Keď Phil odchádzal, myslela si to aj ona, ale medzičasom sa všetko zmenilo a Christopher sa zasnúbil s Adrienne Kinneyovou, najkrašou mladou dámou v Southamptone. Stále nemohla zabudnúť na ten okamih, keď jej to Chris oznámil. Boli sa spolu prejsť ku rybníku, len tak si cválali a bláznili sa, keď jej náhle povedal.
„Jess, myslím, že som sa zamiloval..," Jessika si v prvej chvíli myslela, že jej chce vyznať lásku a tak na pár sekúnd cítila neuveriteľnú eufóriu a šťastie...až kým:
„Myslím, že Adrienne je tá najúžasnejšia žena, akú som kedy stretol," bolo to takmer také strašné ako, keď sa dozvedela o smrti svojich rodičov. Občas mala pocit, že ešte horšie, pretože na tú smrť ju aspoň upozornil ten sen, ale na to.....nikto ju nevaroval, že Chris sa môže zamilovať do inej.
Snažila sa zachovať si tvár a jednoducho mu povedala, že jej prišlo zle a viac sa s ním o tom nerozprávala. Nemala na to dosť síl. Bolo to kruté. Zo všetkých strán jej každý vravel, že Chris ju určite hneď po jej uvedení do spoločnosti požiada o ruku. Vedela, že sa nedočká. Aj lady Montgomeryová si to uvedomila, keď jej syn oznámil zásnuby so slečnou Kinneyovou. Keďže brala Jessiku takmer ako svoj dcéru, veľmi ju to sklamalo, no Chrisovi nechcela nútiť svoju vôľu. No chápala aj Jessikinu zmenu v správaní, z niekdajšej rebelky sa stala zamĺkla mladá slečna, ktorá ani trochu nepripomínala vydajachtivé dievčatá v jej veku, ktoré sa mali čoskoro uviesť do spoločnosti. Áno, aj ona sa chcela vydávať, ale ......existoval len jediný človek, ktorého chcela za muža ....a ten si bral inú.
Napriek tomu to znášala celkom statočne, dokonca pomáhala šiť šaty na svadbu. Občas pri tom vyronila zopár sĺz, ale pomaly sa s tým zmierila. Všetci, vrátane Chrisa, si všimli, že z niekdajšej živej a neskrotnej Jess je teraz nenápadná a poslušná Jessika. Chris si to vysvetľoval smrťou jej rodičov, ale nebolo to len v tom. Jej osobná rezignácia prišla až v okamihu vyhlásenia jeho zásnub s Adrienne Kinneyovou.
Bolo to však ešte horšie...Jess zistila o svojej sokyni dosť škaredé veci, preto nechápala, či si jej najlepší priateľ necháva rozum a oči doma, keď odchádza navštíviť svoju snúbenicu. Stretla sa s ňou raz na nákupoch v jednom obchode s látkami v Londýne. Kupovala lacnú svetlomodrú látku na jednoduché pracovné šaty. Keď začula Adrienne snažila sa usmiať a byť milá, aj keď jej pri tom išlo puknúť srdce. Lenže slečna Adrienne nebola ani spolovice taká milá a príjemná osôbka, ako jej ju vykreslil Christopher. Povýšenecky sa pri nej zastavila a poznamenala: „Drahá, vari kupujete látku na handry? Mali ste povedať nejaké by som vám poslala."
Jessiku poriadne šokovala. „Prepáčte slečna Kinneyová ale toto je normálna látka na pracovné šaty."
„Ale slečna Langistonová," očividne náročky jej skomolila meno, „to nemyslíte vážne!?" tvárila sa naoko rozhorčene a vzápätí dodala „Musím povedať Christopherovi, aby vám trošku pomohol, lebo takto si nikdy nenájdete ženícha. Viete, šaty robia človeka, počuli ste už o tom?!" nezabudla poukázať na rozdiel medzi svojím nádhernými bordovými šatami z taftu so štvorcovým výstrihom, zníženým živôtikom a kratšími voľnými rukávmi a jej starými obnosenými šatami bežného strihu.
Jessika musela uznať, že jej to naozaj svedčalo a bola naozaj krásna, v tom bohužiaľ Chris vôbec nepreháňal, no jej správanie Jessika doslova šokovalo a znechutilo, a to až tak, že si zabudla kúpiť látku na šaty a bez vysvetlenia či pozdravu vyletela z obchodu. Pristihla sa, že plače a keď sa náhle zastavila, aby dopriala svojím pľúcam viac kyslíka, než je možné počas zúfalého úteku, zazrela vo výklade iného obchodu svoje staré ošúchané mušelínové šaty zapnuté až ku krku, od plaču opuchnuté červené oči.....pripadala si ako tá najškaredšia osoba na svete. Svetločervené vlasy jej viali na všetky strany, keď bežala z námestia ku svojej bričke.
O dve hodiny dorazila do sídla Montgomeryovcov. V náhlivosti vystúpila z bričky, bohužiaľ spadla a zašpinila si šaty. Tak rýchlo, ako sa len dalo v dlhej sukni, sa postavila a bez rozmýšľania sa rozbehla do kaštieľa, vybehla hore schodišťom a neprestala bežať kým za sebou nezavrela dvere svojej izby. Zahasprovala závoru a oprela sa o dvere. Tvár sa jej topila v slzách. Bola veľmi sklamaná, cítila sa ponížená, no najhoršie bolo, že mala pocit, že s tým nič nemôže spraviť. Jessika neznášala ten pocit bezmocnosti. Vždy si robila, čo chcela, bola úplne slobodná, rodičia ju vychovávali úplne v inom duchu ako väčšinu ostatných dievčat v jej veku. Otec ju učil vecí, ktoré prislúchali viac chlapcom, bola mu za to vďačná, lebo len jeho zásluhou vedela loziť po stromoch, jazdiť na koni v normálnom sedle, hrať karty, jednoducho vedela všetko, to čo by mal vedieť každý správny chlap. Napriek tomu ju jej mama nezanedbala a vedela aj vyšívať, variť a iné veci, ktoré prislúchali jej veku a postaveniu. Dokonca sa na mamino naliehanie začala učiť hrať na klavíri a naozaj excelovala, no ešte väčšiu vášeň objavila v štúdiu cudzích jazykov a v knihách, ktorú jej vštepil jej otec. Mala skvelých rodičov, .......ale teraz nemala nič, ani svojho najlepšieho priateľa, pretože aj ten sa pomaly strácal v niekom, koho takmer nespoznávala....

****

„Kedy má byť svadba?" spýtala sa Jessika svojej priateľky, spomedzi dievčat najlepšej, a zároveň Chrisovej sestry Sáry. Boli v Sárinej izbe, Jessika sedela na ťažkej čalúnenej stoličke a Sára si práve prezerala svoj šatník uvažujúc, ktoré šaty si zoberie na najbližší ples. Už asi pol roka si mohla nechať dvoriť na plesoch, odvtedy, čo ju v šestnástich uviedli do spoločnosti.
„Myslím, že v marci alebo apríli. Neviem presne. Všetko je ešte len v plienkach."
„Nemáš z toho dojem, že je to príliš unáhlené?" spýtala sa Jess s malou dušičkou.
„Nie, prečo? Myslím, že v dnešnej dobe je to celkom bežné, ty nie?" Sára zachytila Jessin smutný pohľad a preto dodala prezerajúc si blankysto-modré šaty s okrúhlym výstrihom, „Jess, nechápem, prečo môjmu bratovi nepovieš, že ho ľúbiš. Neviem prečo, ale mám pocit, že slečna Kinneyová sa mu iba páči, že je ňou len veľmi opantaný a fyzická krása je veľmi prchavá, ani sa nenazdá a uvedomí si, že keby vedel, aká v skutočnosti je, ani by sa na ňu nepozrel. Raz to bude ľutovať, ale už bude neskoro, na tvojom mieste by som niečo podnikla."
„Ktorého svojho brata myslíš? Máš ich predsa štyroch." Jessika trochu zahanbená svojou priehľadnosťou chcela všetko obrátiť na žart, ale Sára ju poznala až príliš dobre, aby vedela, že Jessiku to naozaj trápi.
„Jasné, že Christophera, žiadny iný môj brat sa nebude ženiť, teda, človek nikdy nevie," zasmiala sa, „veď vieš, že Andreas je nenormálne zamilovaný raz do tej slečny raz do inej, Colin stále nenašiel tú pravú a Benjamin je trafený do teba, to predsa vieš." Jessika si len s nevôľou spomenula na strohé a dosť kruté odmietnutie, ktoré uštedrila najmladšiemu z Montgomeryovcov. Benjamin mal ešte len štrnásť, bol od nej rok a pol mladší a dosť pochabý na to, aby jej vyznal lásku pod oknom jej izby uprostred noci dosť falošnou serenádou. No nezostávalo jej nič iné než ho po stý krát odmietnuť, vyliala naňho kýbel studenej vody a poslala ho do čerta. Liezol jej už dosť dlho na nervy a neovládla sa. Bolo jej ho však nakoniec veľmi ľúto, pretože sa s ňou ešte stále nerozprával a ostatní bratia si z neho pre to uťahovali. Bohužiaľ videli jeho dosť nevydarené vyznanie lásky a následnú sprchu. Uvedomovala si, že tak ako aj ona, aj Benji je sklamaný láskou, za čo však mohla práve ona. Bolo jej to veľmi ľúto, ale srdcu sa rozkázať nedá. Keby len vedela, že Adrienne je pre Chrisa naozaj dobrá a milujúca manželka, nechala by to všetko na pokoji. Pravda však bola iná, Adrienne bola vypočítavá mrcha.......a jedine ona mohla Christophera zachrániť od toho nepremysleného činu.
„Nad čím uvažuješ?" prerušila ju Sára v jej úvahách.
„No nad tým, ako prekazím tú svadbu, nie?"
„Aha, no myslím, že najlepšie by si spravila, keby si sa najprv skúsila s Christopherom rozumne porozprávať. Veď ste priatelia už do detstva, tak hádam na teba dá, nie?"
„Odkedy pozná....tú ženu, veľmi sa so mnou nerozpráva, myslím, že je veľmi zaslepený. Nie, Sára, nebudem Chrisovi nič hovoriť, myslím, že to nemá cenu. Urobím niečo, čo spôsobí totálny krach tej svadby."
„Čo chceš urobiť?" Sára sa nenamáhala skryť svoju narastajúcu zvedavosť.
„Neboj sa, keď príde ten čas, dozvieš sa to."
„Ale no tak, čo má znamenať ten tvoj potmehúdsky úsmev? Ty niečo chystáš. Niečo dosť ostré, čo?"
„Veru, Sára, poznáš ma veľmi dobre. Ale zatiaľ ti to nepoviem, radšej nech sa o tom menej hovorí, aby to dobre dopadlo."
„Pre teba dobre, pochopila som to správne?"
„Ale no tak, veď Adrienne je pohroma, pre všetkých to dopadne dobre."
„No dobre Jessie, len prosím Ťa, nevyveď dajakú hlúposť. Nie že s toho bude škandál. Ja už pôjdem, musím si ešte nájsť tú svoju pelerínu. Drž mi palce na tom plese a nezabudni mi zavrieť izbu, keď pôjdeš preč," pobozkala priateľku sediacu pri toaletnom stolíku na líce a nechala Jessiku samu. Dievča, ktoré sa na ňu škerilo zo zrkadla už malo vymyslený plán, a preto sa roztopašne usmialo a pobralo sa preč.
„Zachránim Ťa Chris," behalo jej pochabou mysľou, keď vychádzala zo Sárinej komnaty.

****