Skúpy si na slovo,

skúpy na úsmevy,

v kartách si možno lásku prehral.

Ostali mi iba pocuchané nervy

a myšlienky ako rozzúrené levy.

Som zrazu čosi bezcenné,

keď prídu noci bezsenné

a vezmú ti pokoj tvoj,

zahryznú sa a kričia

                     - „nie je tvoj!“

A či by bol? Veď netrápte ma!

Keď cítim lásku, som tak biedna,

že tratím pekné spomienky,

ako tie malé kamienky

po ceste čo značím si ju odrazu,

aby som mohla nájsť tu  tajnú oázu,

veď nájsť si pokoj v duši,

to asi každý po tom túži.

Každý chce ľúbiť a byť ľúbený.

Tak prečo mňa nie? Prečo tie premeny?

Rozprávky majú dobré konce,

balady na konci smutné zvonce.