Lovák.
Slnečnici z vedľajšieho poľa vypadli dva zuby – aké milé. Zo zeme si ich zodvihol ústami, lebo v ľavej ruke si mal pivo a v pravej krčmárkine polky! A ona sa smiala ako nažratá sviňa, krochla a začal štikútať. Vždy sa najprv zazubíš a až potom ti dôjde, že v hube držíš slimáka bez ulity!
Slnečnicové semiačka ostali nalepené na jeho slize. Chudák slimák, je to také nechutné...
Zageľať košeľu a oslobodiť gágor od mrmľov! Kobyla preľaknuto odcvála – vzruší ťa už len spomalený záber na jej nadrndávajúce sa polky v ružových gamašoch – mätúce, predsa len mala v sebe niečo zo ženy, keď sa tak zľakla. Odpiješ si z piva; romantická prechádzka po slovenskom kraji.
V priekope bicykel. Nekántri sa moralizujúco sebareflexívnymi otázkami, či v tebe drieme trieska svedomia. To dievča z čerešne zájde domov aj po vlastných...
V tvojej chatrči bez ženy sa kúri len sporadicky, lebo sa málo sprchuješ. Ale nevadí – odpiješ z piva. Nasleduje zasnené prehrabávanie sa smetiskom stroskotaných mozgových buniek zas a zas. A popri tom všetkom sa zostarnutý zápach potu stále mieša s molekulami pálenej slivovice. Celé to vydáva taký čudný zvuk, ako keď sa slávik na plote zadrhne v polke hrkotania. Je ti zle. Ale nevadí – odpiješ z piva.
Spomínaš na to, ako v červených šatách s kvietkovaným vzorom nakúka do tvojej udiarne. Sunieš sa, aby si zakryl oškvŕknutú hlavu z prasaťa a v tej tme sa ospravedlňujúco začervenáš, že zase smrdíš smrťou.
Na lúke za dedinou sa ti najprv dievčensky smiala, keď si ju chcel hladiť v púpavách, no napokon neodmietla a ty si sa neovládol. Ale nepýtala peniaze. V podstate si ju tým zabil a odvtedy nenávidíš deti.
Ráno.
Je ako ohňostroj a tebe z toho zhonu horia v spuchnutých nohách zvyšky liehu. Všetci sa zbláznili! Vonku je hluk a bodrel. Dačo sa hompáľa vo vzduchu – na slučke.
Do oka ti padne brvno, chvíľu slzíš a keď sa vyjasní, zbadáš bicykel zo včera večera. Pred tým si si nevšimol zvonček, nežne previazaný ružovou stuhou, ani si necítil živú dievčenskú vôňu, nasiaknutú v tom mŕtvom kuse železa. Pokrčíš plecami a vysadneš naň, veď ti puchnú nohy!
Pod čerešňou.
Na ceste z krčmy, po ktorej si včera zbieral slnečniciam vypadnuté zuby teraz mrazí predostretá dievčenská nahota. A niečo v nej je z teba. Zlaté mince na farárom zatvorených viečkach ti našepkávajú, že si zodpovedný už za druhú smrť.
Comments
Pridať nový komentár
Bezprostredne po prečítaní zaskočený, ale potom uff sila. Vážne sila.
Ďakujem... aspoň som zase nevypotila dáky lacný brak zo seba :)
Ani neviem, čo vlastne chcem k tomu napísať... asi iba toľko, že o kvalite tvojho písania nemusíme pochybovať, čo ani (hovorím aspoň za seba) určite nepochybujeme...no musím uznať, že toto je asi prvé dielo, ktoré som od teba prečítala a vyvolalo vo mne zmes rozličných pocitov a to rovno od pobavenia až po znechutenie...teda ak som to správne celé pochopila :)
Ale samozrejme to myslím v dobrom :)
Zostaň s múzou
Áno, je to veľmi znechucujúce a znepokojujúce... ale aj o tom je život.
takže si to zrejme pochopila správne.
:) mrkla som si tvoje veci na madnesse.. som unesena.. mas velky talent..takze chvalim chvalim chvalim :)
Myslíš tie básne?
čo ti ja viem, ja si nemyslím, že mám nejaký extra talent. ale ďakujem za pochvalu :) cením si to, samozrejme :)