Vo vzduchu visia nožnice.

Sedím na cípe schodiska

a hľadím

k dverám pivnice.

Našla som v sebe

kúsok lebky, teraz

jej hľadím do očí.

Byť, či nebyť

spútaný ideou?

-        téma dňa v tomto storočí.

Ja nie som osamelý jazdec.

Som iba sama na trati.

Aj tak na koňa

nemám vodičák.

Lietať sa dnes viac oplatí (?).

A sám si volíš miesto, čas,

hotel či privát,

penziu...

Len to, že dispečer

je v nás,

neraz ti zruší idylu.

dýchať vedomo,

otvárať farbám zraky.

No nie vždy ma to baví.

Podobne je to

s bocianom: tiež

pozoruje vlaky,

len keď si hniezdo spraví.

Ja nie som dobrý

architekt,

nestaviam pevné sídla.

Ešte som príliš snivá.

Len keď mi víchor

sfúkne dom,

začínam hľadať krídla.

Rozmýšľam,

ten svet bol asi

zakomplexovaný,

urobil chybu v transporte.

Odvtedy sme tu

zakonzervovaní;

hlava na tele,

telo na rukách,

ruku na srdce:

pre dojem lacno

zakonverzovaní.

v obytnom prívese,

slepo sa kamsi ženieme.

Za oknom

v čiernom závese

hľadáme cestu k letovisku.

A asi o tom nevieme,

že dlhé veky

blúdime

po prázdnom parkovisku.