Nik nestrážil okolie starostovho domu. Všetky stráže hliadkovali na jarmoku. Eddarovi sa to nepozdávalo, zdalo sa mu to príliš ľahké. Mal už podobné skúsenosti. Kogin šiel tesne za ním a pevne zvieral rukoväť meča.

Ak je ten elf  taký zručný v boji s mečom, ako aj vyzerá, mali by sme vyviaznuť živí , pomyslel si Eddar. Brána palisády bola pootvorená. Opatrne vošli do nádvoria.

„Guilaon am sertes“ zašeptal elf.

„ Miluin fau hurn. Buď v strehu.“ Eddar šiel prvý, našľapoval pomaly a zrakom ostražito pozoroval okolie. Okrem vržďania snehu pod ich topánkami nezačul žiadne iné zvuky. Prešli okolo starého dubu. Na jeho holých konároch sedelo niekoľko vrán. Sedeli ticho a nehybne akoby skameneli, len ich  čierne perie sa šuchorilo v jemnom vánku.

 Dom vyzeral takisto opustene. Eddar podišiel k železným dverám a rukou do nich postrčil. S hlasným vrzgotom sa otvorili a odhalili halu chodby. Ich kroky boli tlmené zeleným kobercom. Zo stien na nich civeli vypchaté hlavy vlkov, jeleňov a medveďov, trofeje z lesných lovov.  Ako pomaly vystupovali schodmi na poschodie, začuli akísi bzukot, akoby bol v dome roj včiel. 

Eddar tasil meč. Zdroj zvuku sa šíril z izby na konci poschodia. Ticho ako tiene prešli chodbou, až došli ku dverám. Elf a človek krátko pozreli na seba. V ich očiach nebol badať strach, ale odhodlanie. Spoločne vykopli dvere z pántov a vošli dnu. Bzukot utíchol.

Miestnosť bola bez okien, tmavá, chladná a prázdna, až na drevený stôl v rohu so sviečkou s vyhasnutým plameňom. Pri stole sedela na stoličke osoba.

„Tiona?“ Eddar s Koginom podišli k nej, ruky, v ktorých držali meče spustili nadol.

Tiona im pozrela do očí. No hľadela na nich prázdno, bez života. „Prišli ste neskoro. Nezachránili ste ma a nezachránite ani seba. Teraz zomriete...“

„Kde je Braband?“

„Za tebou, ó slávny drakobijec...“  

Braband vyšiel z tmavého rohu miestnosti. Bol oblečený v šarlátovom habite a v ruke zvieral zlatú palicu s malým bodcom navrchu. Elf si znechutene odpľul na zem.

„Tak sa chytil náš drak do pasce. Tu je náš epilóg. Koniec, ktorý korunuje dielo. Alebo je to osud?“ uškrnul sa a pomalými krokmi prešiel do stredu miestnosti. Potom zastal. 

„Necháš nás ísť, Braband. A Tionu tiež“ Eddar pozdvihol svoj meč. Braband sa začal smiať. Jeho zvráskavená tvár prešla do desivej grimasy podobnej démonovi z pekiel, z očí mu sršali blesky.

 „Tá už nikam neutečie, vlastne ani neexistuje. Vlastne žije, ale je na utajenom mieste. Načo ten prekvapivý výraz? Nikdy tvoje slávne uši nepočuli o ilúziách? Váš cech vás predsa zaúčal v mágii, hoci ovládate iba mizerné základy. S vašimi schopnosťami by ste takúto prvotriednu ilúziu  nikdy nevytvorili. Naučili vás primitívnym kúzlam na svoju obranu. Ale mágia to je umenie. Má veľa zákutí, mocných, aj temných. Mágia, to je moc. Tí, čo ju ovládajú, hýbu svetom, pretvárajú ho vo svoj prospech. Aj dnes tomu tak bude, drakobijec. Je zbytočné si vytvárať ilúzie o tom, že to nenastane. Nie všetko, čo vyzerá reálne, aj reálne existuje.“

Braband buchol palicou o kamennú podlahu. Tiona  sa rozplynula ako mračná po búrke. Elf zaklial nahlas, Eddar v duchu.

Mohol som to predvídať, pomyslel si nazlostene. Keby mal amulet Zuliant, ktorý odhaľuje mágiu, predišiel by tomu. No ten mu zhorel v plameňoch počas boja s ozrutným drakom Gorgunom. Vedel však, že Tiona žije. Jeho intuícia ho opäť nesklamala, ako sa časom presvedčil.

„Povedz svojmu elfskému priateľovi, že nerozumiem jeho hatlanine. Vlastne na tom nezáleží. Aj tak zomrie. Ale ty sa môžeš zachrániť. Môj pán je veľmi veľkorysý. Má pre teba istý návrh.“

„Počúvam“ povedal chladne Eddar.   

„Som člnenom rádu Temný úsvit. Môj pán bojoval proti jednotkám kráľa Marmoliona.  V tej vojne bojovali aj draci. Neuspel však, nemal dostačujúce vojsko. Ušiel, aby sa zachránil.  No znovu naberá na sile. Ty vieš o kom hovorím. O mocnom mágovi Agnarovi. Jeho učiteľ, temný Xaroth, objavil kedysi v horách dračie vajcia. Naučil sa mágii a až sa draky vyliahli, ovládol ich mysle. Jeho príkazom draky podľahli a robili to, čo od nich žiadal. Niektoré draky sa však dobrovoľne rozhodli, všetko to bolo otázkou ceny. Časom však niektorí draci  chceli väčšiu moc. Zabili Xarotha. Zvyšok príbehu poznáš. Agnar, ktorý bol vyučený v Xarothovej mágii sa rozhodol draky podmaniť, aby mu slúžili a dobyli preň kráľovstvá. A darí sa mu to. Nikto nevie, kedy znova zaútočí. Až začne ver, že tentoraz vyhrá. A tak sa pýtam samého seba, prečo ťa zabíjať, keď by si mohol byť užitočný pre nás? Agnar vie o tvojich hrdinských činoch, si jeden z najlepších z rádu drakobijcov. No ubúda z vašich radov, ľudia nie sú ochotní vám platiť tak veľkoryso, ako kedysi. Mal by si sa pridať na stranu, ktorá vyhrá, ktorá ponúka vyššiu cenu. To ti odkazuje môj pán. Tak si vyber, ale voľ rýchlo a rozumne.“

„Zbytočná ponuka. Môj postoj nezmeníš žiadnym zlatom.“

„Maj rozum, drakobijec. Naozaj chceš hrať banálnu hru finálneho stretnutia dobra a zla? Moja včerajšia ponuka platí. Možno ušetrím aj tvojich elfských priateľov, ak budú spolupracovať. Čakám na tvoju odpoveď.“

Eddar sa obrátil a krátko pozrel Koginovi do tváre. Ten kývol hlavou.

„Tu je moja odpoveď...“ Eddar sa prudko otočil a dvoma skokmi sa ocitol pri Brabandovi.  Meč a palica sa spoločne zliali do kovového zvuku. Eddar sa nestačil diviť jeho rýchlym reflexom. Neznáma sila ho naraz udrela do hrude a odhodila do náprotivnej steny.

Než sa Eddar pozviechal, elf sa vyrútil na Brabanda, ale ten jeho výpady poľahky odrážal. V ruke, v ktorej nedržal palicu, mu pulzovala ohnivá guľa, ktorá sa neustále zväčšovala. Braband rýchlo udrel elfa do ramena, potom do hlavy a následne doň vpálil ohnivú guľu. Magická sila šmarila Kogina do rohu miestnosti. Ostal nehybne ležať na zemi a horel. Eddar nevšímajúc zápach horiaceho tela so zúrivým revom vyšiel v ústrety protivníkovi. Zohol sa do kolien, aby sa vyhol úderu mierenému do hlavy a ťal Brabanda do nôh. Ten jeho výpad odrazil a šmahol rukou pred seba. Eddara opäť neviditeľná sila odhodila do kamennej steny, až mu vyrazilo dych.

„Cítiš, tú vôňu?“, smial sa Braband. „To tvoj priateľ elf sa pečie. Tak vonia smrť. Môžeš sa jej však vyhnúť. Dám ti ešte poslednú šancu.“

„Radšej zhorím v pekle, než by som mal robiť služobníka Agnarovi!“

„Zvolil si teda smrť. Viem, čo zatemňuje tvoju myseľ. Je to arogancia a pýcha. Chýba ti pokora. Dám ti poslednú lekciu pokory. Pomocou tejto palice. Nepoužijem mágiu, chcem vidieť, čo je pravdy o tvojom umení meča. Potom ťa spálim, ako tvojho priateľa.  Nejaké posledné želanie?“

„Len jedno...“ dostal zo seba Eddar, keď sa zviechal zo zeme, „zdochni, ty zkurvysyn.“

„Nesplniteľné želanie“ Braband sa už nesmial. „Dám si záležať, aby si zomieral pomaly.“

Eddar sa vyhol ohnivej guli, ktorú vypálil Braband. Tá zasiahla stenu a vytvorila dieru . Dom sa otriasol v základoch. Drakobijec opäť zaútočil. No napriek jeho rýchlym parádam a výpadom, Braband všetko odrážal. Dokonca bol Eddar nútený uskakovať zložitými piruetami a odskokmi, lebo  tentoraz Braband  útočil.  Eddar päťkrát využil možnosť k protiútoku a úderu mečom. Do hlavy, krku, ramena, na stehno, na bok. Každý z nich by rozhodol o protivníkovej smrti. Ale všetky boli odrazené. Snažil sa vybaviť runy, ktoré tvorili kúzlo, no keď presunul všetku energiu do kúzla, pocítil akúsi neviditeľnú bariéru. Letmo si všimol potom, čo odrazil ďalší Brabandov výpad, ako mu na krku visí amulet v tvare mesiaca zvaný Seulinouv amulet. Jeho moc spočívala v tom, že pohltila akúkoľvek mágiu protivníka. Bola vzácnosť vlastniť takýto amulet.