Otvorím oči, tam slnečná žiara.
Vyskočím z postele, takmer ako Lara.
Kymácam sa k oknu, ako kapitán Kormorán,
odostriem záclonu a otvorím ho dokorán.

Zhlboka sa nadýchnem, vzdychnem od tej krásy
a ako Edward z Twilight, počujem z dola hlasy.
Otec kričí na mamu: "Tú slaninu miň!"
Mama kričí na otca:" Budem jesť krevety, ako Mr. Bean!"

Ako Osliu kožu, vyzlečiem si pyžamo
a ako Cisárové nové šaty, navlečiem si kymono.
Potom dolu cupitám, ako srnka Bambi,
bokmi krútim dokola, ako V rytme samby.

Otec kričí 10 vecí, čo na tebe nenávidí,
mama rozmýšľa, Ako stratiť muža za 10 dní.
Ja len otváram ústa, skoro ako Nemo,
že stojí tam Kyle XY a tvári sa bledo.

"Lepšie ako Pavúči teror," zašepkal mi do ucha.
"Ja skôr myslím na 300," zatvorím ústa, lebo ide Mucha.

Zjaví sa tam Bethoveen "Tú starú terba zabiť,"
"Ako dostať otecka do polepšovne?" pokúšam sa mu protirečiť.
"Tu pomôže Dr. Dolittle!" Kyle sa zapojí.
"Povolá žralokov s Čelusťami!" trasie sa, bojí.

...potom oči otvorím... "Nebol to len sen!"
"Ale bol," zamrmle mi žralok v posteli.
...a tak sa otočím a ďalej snívam o Potterovi v Moteli!