Dom bol natretý nabielo. Biela vrstva vápna a hrubé hlinené steny ako tak pomáhali udržať teplotu vo vnútri na znesiteľnej úrovni. Akonáhle sa Slnko vyšplhalo nad obzor, horúčava rýchlo stúpala a doslova zabíjala všetko živé. Preto keď tiene, vrhané múrmi sa začali skracovať, obyvatelia domu prerušili prácu vonku a stiahli sa do jeho tmavých útrob.Nebolo ich veľa: starec, vysušený a vybielený vekom, jeho syn s manželkou a dvoma deťmi. Iba dvoma- ostatné zomreli veľmi skoro po narodení. To bolo všetko, čo zostalo od početnej rodiny pohoniča karavan Sehyba. Nezdary posledných rokov vyžiadali príliš vysokú daň. Tie, kto prežili, po minulej sezóne opustili svoje príbytky a odišli preč.Nechali všetko tak, zobrali len to čo mohli odniesť na chrbtoch svojich akar. Sehyb nevedel, čo sa s nimi stalo a ani nechcel vedeť. Celý život vodil karavany- ako jeho otec a ako otec jeho otca. A ako by mál po ňom vodiť karavany jeho syn. Sehyb bol naňho hrdý a tešil sa že na slávností Návratu odovzdá mu svoje žezlo vodcu. Nadeje sa rozplynuli behom nasledujúcich nevydarených sezon. Najprv počas púti stratili priveľa akar, takže časť drahocenného nákladu museli nechať ako dar démonom púští. V ďalších rokoch sezóna chladna prišla tak neskoro a bola tak krátka, že sa karavany prosto neodvážili vyslať. Osadníci boli na hranici zúfalstva. Preto na budúci rok karavana odišla napriek tomu že sezóna znovu meškala a páľavy pretrvávali. Následky boli katastrofálne. Uhynuli takmer všetky akary a mnoho žien s osady prišlo o svojho živiteľa. Je pravda, že tržby vtedy boli mimoriadne výhodné /čim je vzácnejší tovar, tým je drahší/ a napriek stratám zvierat a tovaru zisk vyrovnal úbytky s minulých sezon. Ale straty na životoch boli natoľko drastické že obyvatelia osady už sa nevypravili na cestu. Márne čakali na hlad.Raz sa aj ochladilo, ale karavana sa vrátila s pol-cesty, lebo opäť prišla horúčava. Vtedy aj odišla väčšina obyvateľov. Sehybov syn Mirat tiež chcel odisť, ale Sehyb kategoricky odmietol opustiť svoj dom. Tú sa narodil, tú vyrástol, oženil sa, vychoval deti a tú aj zomrie- povedal synovi. Veď nemajú kam isť! Za čo kúpia pozemok a obydlie- počas zlých rokov minuli na živobytie všetky úspory! A ako sa budú živiť?! Nikdy nerobili nič iné, iba vodili karavany- inej obživy tú niet. -Treba prečkať, hovoril starý vodca. Nie je to obvykle, aby niekoľko rokov po sebe bola nepriaznivá sezóna, ale dobrý rok musí prísť! Treba byť tvrdý, treba mať trpezlivosť a sa modliť k Bohu o odpustenie- tak povedaj synovi zakaždým, keď reč zašla na odchod. Treba byť tvrdý! A bol ako kameň. Preklial druhého syna, ktorý odišiel s inými rodinami a zakázal spomínať jeho meno. Starká, matka Sehybovych deti , nezniesla rozpad rodiny, zrútila sa a do mesiaca zomrela. Zostali tu úplne sami. Tvrdohlavý starigáň! Mirat vyšplechol posledný mech vody do žľabu a vystrel stuhnutý chrbát. Celú noc strávil na ceste. Sezóna chladna mala by už prísť, ale nič tomu nenasvedčovalo. Lúče slnka sa ešte nedostali ani len do polovice skaly, ale pražilo tak, že na pokožke cítil zimomriavky. Je zvláštne, že popálenie teplom tak pripomína popálenie mrazom! Mirat vysypal unaveným akaram za pol-vrecia zrna a pobral sa domov. Dnes všetci musia poriadne si oddýchnuť. Všetko je pripravene. Niekoľko dní, vlastne nočí, Mirat aj zo synom vozili na akarach náklad zásob hlboko do púští. V skrýšach nechali mechy s vodou, chleby, plátky sušeného mäsa, šťavnaté plody pambaku a zrno pre akary. Jednoducho nebolo možne zobrať zo sebou vodu a jedlo na toľko dní naraz. Veď treba ešte naložiť aj tovar. A tak si vytvorili niekoľko táborov pozdĺž trasy karavany. Tie roky nezdarov ich naučili mnohému. Napokon mál dosť času to premyslieť. Toto je ich posledná šanca. Mirat zaťal zuby. Musí to vyjsť! Ak prídu naspäť živé, peniaze s predaného tovaru by im stačili aby začali nový život. Bol rozhodnutý odisť s tejto pustatiny, či už to otcovi páči alebo nie.
Vďaka za konkrétnu a korektnú kritiku. Ohľadne pravopisu asi sa niektoré veci nenaučím nikdy, hoci všimla som: odkedy píšem- pravopis sa mi zlepšil. Čo sa tyká akčnosti - musím uznať, ten úryvok neprekypuje dejom. Možne preto, že ja osobne ne inklinujem k veľmi akčným veciam a k dialógom. Tento román /odvážim sa ho tak pomenovať/ zhŕňa obdobie niekoľkých desaťtisíc rokov, počas ktorých planéta pomaly umiera. Každá kapitola popisuje iné obdobie, pričom medzi obdobiami je veľký časový úsek. Je ťažko urobiť s takého príbehu akčné dejstvo, vychádza mi skôr filozofická vec-a práve preto som istá že mnoho ľudí to nenadchne. Viete, v detstve som nemala prezývku, ale kamarátky mi občas hovorili: filozof. Používali toto slovo ako nadávku. Skúsim nabudúce iný úryvok.
Po štylistickej stránke nemám tomuto úryvku čo vytknúť, aj keď ako celok mi prišiel trochu únavný. Zrejme preto, že tam chýbajú dialógy, trochu akcie, proste niečo viac než opisy deja. (Opismi deja nazývam opisovanie všeobecného diania napríklad za dlhšie časové obdobie. Priveľa opisov deja podľa mojej súkromnej mienky škodí, lebo uberajú príbehu na akčnosti. Všimnite si, že niektoré romány ich vôbec nemajú, resp. redukované na minimum. Idú z akcie do akcie, a potom sa dobre čítajú. Napríklad také knihy Dana Browna. Netvrdím, že je to nejaká hodnotná literatúra, ale ako oddychovka sa číta dobre. Ja sa preto snažím opisy deja nahrádzať akciami kde sa len dá. Ale nehovorím, že opisy deja vôbec nemajú v zaujímavej knihe miesto.) Možno váš úryvok je v kontexte celej knihy obalený akčnými scénami, ak áno, tak je to dobre, v takom prípade určite nie je pridlhý. Ale ak to takto pokračuje niekoľko desiatok strán, asi by stálo za úvahu skúsiť ho niečím spestriť. Ale to je samozrejme len môj osobný názor ktorý sa nemusí zhodovať s názormi iných - dokonca nikoho iného okrem mňa.
Tu je ešte pár vecí, čo by ste si mali opraviť:
Za bodkou nasleduje VŽDY medzera.
nezdarov - neúspechov
behom - v priebehu
Slnko - keďže hovoríš, že ide o exoplanétu, Slnko nie je názov materskej hviezdy preto sa musí písať s malým "s" ako slnko
s tejto pustatiny - z tejto pustatiny (aj všade inde, kde je v genitíve s namiesto z)
Sedela som na Iževskom letisku a čakala na let do Sankt-Peterburgu. Husto snežilo, a preto nikoho neprekvapilo, že let bol na pár hodín odložený. Na prípad dlhého čakania na našich letiskách a železničných staniciach sú zriadené miesta na sedenie aj ležanie, a tak som sa pohodlne usadila na malom…
Pokúsila som sa preložiť kúsok zo svojej knihy o psoch do slovenčiny. Za prípadné chyby sa ospravedľnujem. KOCURI Kontajnery pre odpad pri našich panelákoch stali všetky pokope, vytvárajúc zo seba niečo ako supermarket. Každý aspoň trochu vážiací seba pes pokladal za povinné a slušné zaskočiť tam…
Ženy sú ako husle: v jedných rukách spievajú sladkú melódiu nehy, lásky a šťastia, v iných odporne vrieskajú. Ty sa sťažuješ, že sa ti ušli rozladené husle. Stáva sa, ale keď sa to opakuje aj s druhými, aj s tretími, asi problém nie je v husliach ale v huslistovi... Rozladené husle sa…
Pri nohách sa mi rysovala nejasná silueta. Nejaký muž. Presnejšie-mužíček. Drobný, otrhaný, nervózny, neprestajne pozerajúci na všetky strany. -Kukuč!-nevľúdne povedala som, keď sa jeho pozornosť upriamila bezprostredne na mňa. -Upír, ak sa nemýlim? Pár sekúnd mužíček iba tupo civel na "nebohú…
Žabkynský upír -Tak ako, pani bosorka?Ja som iba odmietavo zavrtela hlavou a mimovoľne zívla. Ten upír už mi začínal liezť na nervy. Tretiu noc som sa, ako prekliata, motala ulicami tejto dediny, ale upíra nezazrela ani len okrajom oka. Vošla som do krčmy, trochu posunula sklamaného majiteľa a…
VERIM NA MIMOZEMŠŤANOV Presnejšie, verím na existenciu mimozemského života, včetne jeho inteligentných foriem. Verím na to,že vznik života nie je náhoda, ale zákonitosť. Že za určitých podmienok život zákonite vzniká, ako zákonite každé teleso s priemerom okolo 400km sa formuje do gule. Nebudem…
ILJANADievča sa ponáhľalo domov. Ráno, hneď na úsvite, zobralo krajec ražného chleba a ticho vykĺzlo z domu. Utekalo lesnou cestičkou s košom,spleteným z brezovej kôry v rukách. Posledný týždeň sa vydaril suchý a teplý, skutočne letný. Preto maliny museli dozrieť znamenité: nie kyslasté a vodnaté,…
Chcem zomrieť pekne. Napríklad na brehu Atlantického oceánu, na opustenej pláži, kde chladné tyrkysové vlny hrýzú kriedové útesy.Chcem popritom počúvať rachot spenenej vody, kríky čajok a oslobodzujúce akordy obľúbenej hudby. Ešte nemám premyslené všetky technické detaily, ale raz si to …
Amulet sarmatskeho veľkňazaZačiatok. Mračno.M R A Č N O Mračno sa vyvalilo spoza lesa rýchlo a nečakané, ako nepriateľská jazda zo zálohy. Už od rana bolo sparno a dusno. Nebo, hoci aj malo bledo belasý odtieň kvôli jemnej páre, visiacej vo vzduchu, bolo bezoblačne. Ľudia, červení a upotení,…
Kontakt
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
„Misia pokračuje ďalej podľa plánu. Nadviaž kontakt!" stručná a jasná správa na holograme mi dáva najavo, čo mám robiť. Zasúvam polykryštalickú bariéru do podlahy riadiacej paluby a odkrývam celý priestor sekcie gravitačného reaktora.…
S Hankou som sa rozprával v príjemnom prostredí kaviarne, ktorá je súčasťou kníhkupectva. Vždy ma udivovalo s akou pokorou a zároveň hrdosťou hovorí o tom, čo sa deje u nej v triede.
Hanka: „Som zvedavá o čom bude ten rozhovor. Ja som úplne normálny človek. Myslím si, že neviem povedať niečo…
Asi polovica detí s ADHD má aj iné pridružené poruchy či komorbidity. Je zrejmé, že v dôsledku toho vznikajú ešte zložitejšie podmienky, ktoré treba zvládnuť. Deti s ADHD majú často aj špecifické poruchy učenia (ŠPU), teda dyslexiu, dysgrafiu, dyzortografiu, dyskalkúliu, preto sú pre ne učenie sa,…
Bod NULA
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Pred vstupom do apartmánového domu, kde bývam, dvíham zo zeme pohľadnicu, s adresátom Hans Kluge, ležiacu na zemi pod mojou poštovou schránkou, z ktorej zrejme vypadla po nedbalom vložení. Do svojho apartmánu vstupujem so zrakom upretým na…
Stretnutie
(Pilot 369 - trailer; sci-fi triler už v predaji)
Mahanaim, údolie rieky Jabbok, východný breh Jordánu, 1700 BC
Esau, s mečom v ruke, sleduje Jacoba, ako sa so sklonenou hlavou, krívajúc na ľavú nohu, potáca smerom k nemu. Jacobova tunika je celá zašpinená od blata, na viacerých…
Comments
Pridať nový komentár
Vďaka za konkrétnu a korektnú kritiku. Ohľadne pravopisu asi sa niektoré veci nenaučím nikdy, hoci všimla som: odkedy píšem- pravopis sa mi zlepšil. Čo sa tyká akčnosti - musím uznať, ten úryvok neprekypuje dejom. Možne preto, že ja osobne ne inklinujem k veľmi akčným veciam a k dialógom. Tento román /odvážim sa ho tak pomenovať/ zhŕňa obdobie niekoľkých desaťtisíc rokov, počas ktorých planéta pomaly umiera. Každá kapitola popisuje iné obdobie, pričom medzi obdobiami je veľký časový úsek. Je ťažko urobiť s takého príbehu akčné dejstvo, vychádza mi skôr filozofická vec-a práve preto som istá že mnoho ľudí to nenadchne. Viete, v detstve som nemala prezývku, ale kamarátky mi občas hovorili: filozof. Používali toto slovo ako nadávku. Skúsim nabudúce iný úryvok.
Po štylistickej stránke nemám tomuto úryvku čo vytknúť, aj keď ako celok mi prišiel trochu únavný. Zrejme preto, že tam chýbajú dialógy, trochu akcie, proste niečo viac než opisy deja. (Opismi deja nazývam opisovanie všeobecného diania napríklad za dlhšie časové obdobie. Priveľa opisov deja podľa mojej súkromnej mienky škodí, lebo uberajú príbehu na akčnosti. Všimnite si, že niektoré romány ich vôbec nemajú, resp. redukované na minimum. Idú z akcie do akcie, a potom sa dobre čítajú. Napríklad také knihy Dana Browna. Netvrdím, že je to nejaká hodnotná literatúra, ale ako oddychovka sa číta dobre. Ja sa preto snažím opisy deja nahrádzať akciami kde sa len dá. Ale nehovorím, že opisy deja vôbec nemajú v zaujímavej knihe miesto.) Možno váš úryvok je v kontexte celej knihy obalený akčnými scénami, ak áno, tak je to dobre, v takom prípade určite nie je pridlhý. Ale ak to takto pokračuje niekoľko desiatok strán, asi by stálo za úvahu skúsiť ho niečím spestriť. Ale to je samozrejme len môj osobný názor ktorý sa nemusí zhodovať s názormi iných - dokonca nikoho iného okrem mňa.
Tu je ešte pár vecí, čo by ste si mali opraviť:
Za bodkou nasleduje VŽDY medzera.
nezdarov - neúspechov
behom - v priebehu
Slnko - keďže hovoríš, že ide o exoplanétu, Slnko nie je názov materskej hviezdy preto sa musí písať s malým "s" ako slnko
s tejto pustatiny - z tejto pustatiny (aj všade inde, kde je v genitíve s namiesto z)