Premýšľaj o čom premýšľaš
To, že svojími myšlienkami vytvárame vlastnú realitu, je známe už veľmi veľkej skupine ľudí. A nie sú to len priaznivci takzvaného „New Age“ myslenia, či rôznych iných zoskupení a spolkov, zameriavajúcich sa na pozitívne myslenie, či duchovný rozvoj osobnosti.
Myslím, že najväččí boom vyvolala kniha od Rhondy Byrne – The Secret, alebo ak chcete, Tajomstvo, ktorá sa už dlhodobo drží na vysokých rebríčkoch predajnosti kníh.
Žiaľ, nie všetci, ktorí túto jej knihu čítali, správne pochopili jej myšlienky a posolstvá. Ľudí, ktorí túto knihu držali v rukách, môžeme rozdeliť na tri skupiny: nadšensov, skeptikov, a tých, ktorí uznajú, že kniha je dobrá, ale neporozumeli jej dostatočne.
Nepovažujem sa na veľkého nadšenca tejto knihy, ale som si istá, že Rhonda Byrne urobila ľudstvu obrovskú službu. Ukázala svetu, že existuje aj iná cesta, iný smer myslenia, než ten, ktorý máme zakorenený od detstva v podvedomí. A urobila to príjemnou a lákavou formou, cez príbehy iných úspešných a v prvom rade nadšených ľudí, ktorí sa radi o svoje príbehy v knihe podelili s čitateľmi. Samozrejme nechýbal pútavý obal knihy a veľkolepá reklama ako na knihu, tak aj na film.
Aj keď sa môže zdať, že autorka miestami priam núti a presviedča čitateľov, aby začali myslieť inak, v skutočnosti len opakuje a pripomína, že zmenou myslenia zmeníte viacero oblastí vášho života. Alebo, povedané inými slovami, zmení sa váš pohľad na život samotný, na všetky jeho súčasti.
Veľmi často sa stretávam s tvrdením, že premýšľame predsa pozitívne. Ale je to skutočne tak? Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo je vlastne pozitívne myslenie? Viera v to, že všetko dopadne dobre, nie je ani zďaleka pozitívnym myslením. Priznám sa, že som takýto nadnesený názor na pozitívne myslenie mala aj ja, do chvíle, kým som nepochopila, že aj slová ako dlhy, ochorenie, či stres, patria do skupiny negatívnych slov.
Preto je skutočne veľmi dôležité, aby ste svoje myšlienky a slová zamerali len na to, čo naozaj chcete dosiahnúť a mať, a aby ste sa vyhli slovám, ktoré v živote stretávať nechcete.
Myšlienky ako: „Zajtra moja choroba pominie“, alebo „Zbavím sa dlhov“ sú negatívne z dôvodu, že to, na čo sa vaša myseľ pri takejto afirmácii zameria, je slovo choroba, dlhy.
Rhonda Byrne vo svojej knihe Tajomstvo spomenula práve dlhy, ktorých sa mnohí pokúšajú zbaviť a nech sa akokoľvek snažia premýšľať pozitívne, slovo dlh v ich mysli rezonuje, a preto sa nedokážu pohnúť z miesta.
Myslím si, že nie je nutné žiadne odborné skúmanie, aby sme pochopili, že každé slovo má svoj protiklad a to je jediné, na čo sa pri premýšľaní a vyjadrovaní potrebujeme zamerať. Tak, ako existuje biela a čierna, deň a noc, jing a jang, tak má aj každé slovo svoj, zväčsa negatívny protiklad. Preto jedinou úlohou, ktorú máte, ak chcete zmeniť svoj život k lepšiemu, je vyberať si len také slová, ktoré vám znejú príjemne, lahodia vašej duši, vášmu srdcu, vaším ušiam, keď ich počujete.
Na dverách jednej abmulancie lekára je napísané: „Ticho lieči aj v 21. storočí.“
Táto obzvlášť pravdivá veta by mala aj vám pomôcť pri zmene vášho myslenia a vyjadrovania sa, ak si uvedomíte, že nie je nutné, aby ste hovorili veľa a rýchlo, ale aby ste načúvali a premýšľali, čo poviete. Slová, zakorenené vo vašom podvedomí sa pri akejkoľvek konverzácii budú predierať na povrch a vy len ťažko zabránite ich prúdeniu, dokiaľ sa nestane pre vás pravidlom, že budete viac mlčať, ako hovoriť. Len tak dokážete vlastnú myseľ naladiť na pokoj a harmóniu, v ktorej sa budú rodiť len príjemné a pozitívne myšlienky.
Chce to tréning. Neskôr sa používanie výlučne pozitívnych slov stane pre vás každonennou rutinou a postupne sa aj vaše myšlienky budú vďaka vašej snahe transformovať a meniť. Už nebudete chcieť premýšľať nad tým, ako vás niekto nahneval, kde vezmete peniaze na splátku, či ako sa pomstiť niekomu, kto vám ublížil. Z pozitívnych slov, ktoré budete v každodennej konverzácii používať, napokon vyskladáte vysoko pozitívne príbehy. Tie sa vám aj teraz preháňajú hlavou takmer neprestajne, cestou do práce, pri čakaní v rade, či pred spaním. Ale žiaľ, často sú práve negatívne. Premýšľate nad tým, ako čo vyriešiť, že doma vás čaká neporiadok, že musíte upratať, že ste niečo v práci nestihli urobiť, že vám dnes niekto dvihol adrenalín a pod.
Toto sa stane minulosťou, ak začnete premýšľať o čom premýšľate, a ak používanie len pozitívnych slov a viet sa stane bežnou súčasťou vášho každodenného života.
Je veľmi ľahké skĺznuť do negatívnych myšlienok, ak viete, že patria iba vám. Uvedomte si však, že už myšlienky vytvárajú vašu realitu a slovo ju len posilňuje. Preto zastavte svoje myšlienky, ak zistíte, že kráčajú nesprávnym smerom. Zvoľte iný smer. Vždy máte na vvýber. Len vy rozhodujete o tom, kam sa budete uberať.
Comments
Pridať nový komentár
Keď niekto ide v daždi po ceste a okolo neho prefrčí 120-kilometrovou rýchlosťou auto riadené 18-ročným sopliakom a postrieka ho blatom od hlavy po päty..."
Človek s "negatívnym myslením" si povie: "debil jeden sprostý", vytiahne mobil, utrie klávesnicu od blata a ťuká číslo polície...
Človek s "pozitívnym myslením" si za stáleho usmievania hovorí: "Chudák, asi sa ponáhľa za nejakým dôležitým poslaním (napr. vezie ženu do pôrodnice) - odpúšťam ti, šaty od blata nie sú v živote tou najdôležitou hodnotou... Boh žehnaj tvoj plynový pedál".
***
Som skôr za myslenie a konanie s (kultivovanou) ventiláciou negatívnych emócií. Freud by mi dal určite za pravdu.
Túto knihu som síce nečítal, ale áno, existuje mnoho rôznych spôsobov myslenia a nazerania na svet, ktoré následne ovplyvňujú spôsob života. V podstate sa to dá označiť pojmom filozofia (či životná filozofia). Popri našich západných (či už materiálnych alebo viac duchovných-kresťanských) spomeniem napr. taoizmus či budhizmus, ktoré majú iný pohľad na svet než sme my zvyknutí (nemyslím nábožneskú zložku týchto smerov ale čisto filozofickú).
Čo sa pozitívneho myslenia týka, nesúhlasím celkom s Adharou. Myšlienkou síce objektívnu realitu pravdepodobne nezmeníme (ak nepripustíme nejaké divoké kvantové teórie), ale môžme ovplyvniť vlastnú výkonnosť. Pozitívne myslenie nie je podľa mňa to že verím že mi medveď nič nespraví. Ale to že keď už ho stretnem tak mám šancu to nejako prežiť, a tak sa o to aspoň pokúsim a nerezignujem.
Na to aby sa niekto zbavil dlhov je ale dôležitejšia sebadisciplína než pozitívne myslenie :-)
Vyjadrím sa ja ako obrovský skeptik ohľadom pozitívneho myslenia:
Myšlienka objektívnu realitu nezmení. Myšlienka nie je schopná nič zhmotniť, nič vypariť a nič premiestniť. To je to najpodstatnejšie a dôvod, prečo je pokúšať sa o pozitívne myslenie podľa mňa zbytočné. Môže zmeniť subjektívny pohľad na realitu za predpokladu, že daný človek nemá zdravý úsudok, ale ťažko povedať, či je odtrhnutosť od reality a život vo vlastnom imaginárnom svete nejaká výhra. Ako pre koho.
Príklad zo života. Predstavme si dvoch ľudí idúcich lesom (nie spolu), z ktorých jeden sa absolútne nebojí medveďov a neverí, že nejakého stretne, kým druhý má z medveďov veľkú fóbiu. Oproti každému z nich ide medveď. Čo si myslíte, čo sa v prvom a druhom prípade stane, keď sa stretnú? Medveď toho z fóbiou roztrhá a tomu odvážnemu potrasie labou a nechá ho ísť? Nie, pretože medveďovi je úplne ukradnuté, čo si kto o ňom myslí, zareaguje vždy rovnako. A nielen medveď, ale aj celá ostatná príroda vrátane človeka. Okrem hypotetických telepatov nič a nikoho svojim spôsobom myslenia neovplyvníme, pokiaľ sa, pravda, nebudú následky myslenia prenášať aj do nášho konania. Lenže to už je o konaní a nie o myšlienkach.
Ale to je už to prenášanie myšlienok do konania, ktoré spomínam vyššie. Ja však - aspoň myslím :-) - myslím negatívne bez toho, aby sa to prenášalo do môjho konania. To znamená nie "nejdem to už skúšať, lebo sa mi to aj tak nepodarí", ale "Idem to znova skúsiť, lebo som zvedavá, čo sa pokazí tentoraz". A čudujsasvete, napriek môjmu negatívnemu mysleniu to občas aj vyjde. Ale aj to asi len preto, aby ma svet naštval, pretože som sa až príliš tešila, že sa dozviem o nejakom dosiaľ netušenom probléme brániacom v dosiahnutí cieľa. :-)
A toto je zase to žitie v ilúzii, ktoré spomínam vyššie.
Milá Adhara, tak, ako som uviedla v článku, vždy existuje protiklad, teda tí, ktorí premýšľajú pozitívne, alebo ako ja rada hovorím - inak, a skeptici, teda ty. :) Myšlienku nemožeš oddeliť od činu, od konania. Pretože konaniu predchádza práve myšlienka. Slovo myšlienku umocňuje a konanie jej dáva podobu. V opačnom poradí to nefunguje, aj keby si veľmi chcela. :)