PROLÓG
Všetko v tomto svete sa rodi, dospieva, starne a zomiera. Aj hviezdy. Niekde v priestore práve zomrela. Veľmi hmotný a horúci nadobor rýchlo vyčerpal svoje zásoby vodíka, potom v jeho útrobách vyhorel v termonukleárnom kotli hélium, potom postupne iné, ťažšie prvky - až sa mu minulo jadrové palivo. Už nič nemohlo zastaviť jeho gravitačný kolaps. Vonkajšie vrstvy sa zrútili dovnútra a umierajúca hviezda vybuchla v nepredstaviteľnej explózii supernovy. Rozletela sa na všetky strany závratnou rýchlosťou. Na mieste jasného nadobra zostali iba trosky: maličká neutrónová hviezda. Nadobor mal sprievodcu - hviezdu triedy G2. Po výbuchu supernovy sa hviezdny system rozpadol. Menšia hviezda, ktorá obiehala okolo hmotnej zložky, bola jej zánikom vymrštena zo svojej dráhy. Teraz sa pohybovala rýchlosťou okolo 260 km/s takmer v protismere väčšiny hviezd. Obyčajná hviezda s hmotnosťou 1,84 M slnka, akých sú v každej galaxii stovky miliónov. Stabilná a dlhoveká, lebo si šetrne hospodári so svojím jadrovým palivom. Ale ani tieto hviezdy nie sú večné. Prišiel čas a G2 sa premenila na červeného obra. Vonkajší plynový obal sa začal rozopínať, až sa jej objem stisícnásobil. Dosiahol stav, pri ktorom sily gravitácie už hviezdu nemohli držať pokope. Vrstvy plynu sa oddelili od žeravého jadra a začali sa mu vzďaľovať. Vznikla nádherná prstencová hmlovina, viditeľná voľným okom do vzdialeností stovák svetelných rokov. Pozorovateľ, ktorý by sa nachádzal na planéte v systéme inej hviezdy triedy G2 vo vzdialeností necelých 30 svetelných rokov, mohol sledovať toto veľkolepé kozmické divadlo v priebehu niekoľkých tisíc rokov. Ako sa červená matná hviezda mení na obláčik, hýriaci farbami, ako vytvára prstenec - ktorý postupne bledne a zaniká. Žiaľ, na tej planéte v tom čase nebol pozorovateľ, schopný oceniť toto divadlo a pochopiť jeho význam. Žiaľ, lebo časom zvyšky chladnúceho plynného obalu sa rozpustili v čiernej prázdnote, ale horúce jadro (novonarodený biely trpaslík s povrchovou teplotou 150 000 K) pokračovalo v ceste vesmírom. Pozorovateľ - ak by nejaký na tej planéte bol, mohol pri celkom jednoduchej počítačovej analýze pohybu spomínanej hviezdy presne zistiť jej dráhu na desiatky tisíc rokov dopredu. Určite by mu neušlo, že dráha bieleho trpaslíka veľmi tesne križuje dráhu hviezdy, okolo ktorej tá planéta obieha...
ŠTVRTÁ HVIEZDA
Uhlie v pahrebe tmavlo a drobilo sa, pomaly sa rozpadalo na popol - ako ľadový vietor odnášal teplo. Pukalo s ľahkým zábleskom, vtedy noc sa na okamih vystrašene stiahla, ale čoskoro sa prisunula bližšie, opäť obkľúčila malý fliačik svetla pri dohárajúcej vatre. Rajm ležal pod huňatou kožušinou. Bol úplne vyčerpaný, ale predsa nemohol zaspať. Znovu a znovu prežíval udalosti posledného dňa. Bol na seba hrdý. Nesklamal otca na svojej prvej poľovačke. Staršie tvrdili že je ešte primladý, že neprežil ani osem zim, a že treba počkať aspoň jednú sezónu. Určite vraj nevydrží prechod horami - veď okrem zbrane treba niesť aj dajakú stravu a kožušinu na spanie. A po tom všetkom ešte vystopovať zver a vedeť ju skoliť - veru, nie je to ľahko ani pre dospelého poľovníka. Ale on to zvládol! Nefňukal, nezdržoval ostatných a navyše sa mu podarilo hneď v prvý deň uloviť korisť: horskú jarabicu - tučnú, vypasenú na zrelých bobuliach. Rajm sa pritisol bližšie ku teplému otcovmu boku. V dolinách je ešte teplo, ale vysoko v horách už je hlboká jeseň. Mrazivý vzduch je neskutočne čistý a priezračný. Jagavé hviezdy hľadeli naňho s bezoblačnej oblohy. Chlapcovi sa zdalo, že je ich tú oveľa viac ako bolo vidieť v doline. Asi je to preto že boli bližšie. Keby tak mohol ísť na najvyššiu horu! Odlúpnúť jednu malú hviezdičku...
- Na čo mysli mladý poľovník? - zrazu počul hlas otca. Zarazil sa. Na čo mysli?
- Na hviezdy, odpovedal.
- Na hviezdy?! Aha... A poznáš Tvar Noci?
- Jasne! - povedal Rajm, rovno nad nami sú dve žlté hviezdy, to sú oči. A dolu pod nimi tá červenkastá - to sú ústa.
- Správne, ozval sa otec. A teraz dobre sa pozeraj: koľko hviezd vidíš v priestore medzi očami a ústami? Dobrý poľovník by mal vidieť tri hviezdy.
Rajm zaostril zrak. Jedná, dve, aha - tam je tretia! Ale čo je to... tá slabá modrastá bodka nad ústami? Matné svetlo pahreby vzbĺklo a znovu zhaslo. Nie, niet pochýb.
- Otec, ale sú tam štyri!
Comments
Pridať nový komentár
Je to dobré. Len neviem, či bude priemerný čitateľ bez záujmu o astronómiu v stave stráviť záplavu faktov hneď spočiatku. Mne sa ale páči skĺbenie najmodernejších poznatkov vedy s opismi života z pohľadu jednoduchých ľudí v jendom príbehu. Aj Príbeh padajúcich hviezd som sa snažila písať v tomto duchu.
Ak dovolíš, trochu si rýpnem: Prečo by mal výbuch supernovy odmrštiť z dráhy druhú hviezdu systému? Je známych veľa dvojhviezdnych systémov s neutrónovou hviezdou ako jednou zložkou, čo znamená, že ich hviezdni súputnici museli prežiť výbuch susednej zložky a udržať sa na dráhe.
Vďaka za priaznivý komentár, a čo sa tyká rozpadu hviezdneho systému- nemusí sa nevyhnutne rozpadnúť. Ale stava sa to, hlavne keď jeho zložky sú ďaleko od seba. Tú druhú hviezdu nevymrští samotný výbuch, ale náhly pokles hmotností jej susedy. V astronómii taký jav už bol zaznamenaný, a hviezdu, vymrštenú zo systému /v ktorom môže byť aj viacero hviezd/ volajú behúň. Inač, je známo že hviezdy sa často rodia v skupinách, ale tie sa pomerne rýchlo rozpadávajú. A znovu je tu úvaha: písať pre múdreho alebo priemerného čitateľa?
Hej, to si hovorím aj ja, keď sa mi zdá, že mám málo ohlasov na svoje diela (a to sa mi zdá vždy). Ja píšem pre náročných čitateľov a prasce perlami nenachovám. Ale podľa mňa skutočne dobrý spisovateľ je taký, ktorý aj tie prasce vie presvedčiť, že jeho perly sú niečo super. Keby platilo, že všetko komerčne úspešné je brak, tak dobre, s tým by sa dalo zmieriť, že tak buď to bude dobré alebo úspešné - oboje naraz nemôže byť. Ale ono to vždy neplatí. Poznám výnimky z tohto pravidla a tie výnimky ma tak trýznia na duchu, keďže vidím, že sa to dá, no zároveň vidím, že mne to nejde...
Hlavný problém je prebytok na knižnom trhu. Alebo skôr to,že na Slovensku sa kupuje veľmi malo kníh. Je to aj tým, že ľudia sú lenivé čítať. Koľkí máju mačku alebo psa a za celé roky nenájdu čas prečítať aspoň jednú knihu o nich. Nevyznajú sa v hubách, ale ich nenapadne otvoriť knihu a preštudovať prv než pôjdu do lesa. Ako presvedčiť ich aby čítali beletriu? A ešte aby si ju aj kúpili? Príklad: darmo sa mi páčia knihy B.Filana, nemôžem si ich kúpiť všetky, lebo zápasím s existenčnými problémami. Zostava nadej, že časom aspoň tento faktor /zlá ekonomická situácia/ pominie, aby človek nemusel rozhodovať medzi knihou a kúskom salámy. Vy ešte mladá, mate nadej že sa tých čias dožijete. Viem, je to slabá útecha. Aj moja nadej dostala včera poriadne zaucho: zistila som- koľko vydavateľstiev existuje v Čechách a na Slovensku. Ale, s druhej stránky, našla som vydavateľstvo v Rusku, ktoré berie od mladých autorov práve science-Fiction. Skúste sa pozrieť na www.armada.ru. A ešte tam kuknite do položky Galérie, na obrázky od mladých maliarov.
Neverím, že sa toho dožijem, lebo už som sa dožila hromady vecí, ktorých som sa dožiť nikdy nechcela a žiadnej veci, ktorú by som chcela.
Ďakujem za odkaz na stránku, ale čo z toho, keď je ruská? Keby aspoň Češi brali od slovenských autorov, ale ani to nie... ach to je na porazenie, narodiť sa v takom malom štáte!
Každá minca má dve strany. V malom štáte sa presadíte jednoduchšie. Ak je toľko grafomanov v päťmiliónovom Slovensku, predstavte si-koľko ich v 150 miliónovom Rusku! Alebo v USA. Mnohé z nich sú naozaj nadané. Porovnajte úroveň ilustrácii na mamtalent sk s úrovňou na spomínanej ruskej stránke. Normálne mi s toho napuchli komplexy- kam sa hrabem ja, úbohá diletantka?! Až na ten komplex, tam nikde nepíšu, že autor musí byť z Ruska.
Nuž, ja naozaj neviem, čo tam píšu, lebo z ruštiny nič neviem. Napokon, ako zo žiadneho iného cudzieho jazyka. Veľmi pochybujem, že berú texty aj v slovenčine.
Cudzia krajina znamená síca aj viac netalentovaných, ale aj viac možností. Vydavateľstiev je určite kvantitatívne viac. Napríklad ja som poskúšala už asi všetky vydavateľstvá potrebného zamerania na Slovensku a nič - nič v tomto prípade znamená že som nikoho nedonútila si ani prečítať moje dielo! A čo mám robiť teraz? Ako mám pokračovať? Kam sa ďalej obrátiť? Som bezradná.