„Majstre.“
Bozky sú nože, boky zábradlie pri milovaní.
„Majstre!“
Keď vietor súloží s ohňom, hryzú sa do chvostov, prechádzajú jeden cez druhého a nezabúdajú. Dusia sa a spaľujú, smejú aj zúria. Nikto nerozumie, iba to celé zapadá do osnov zamilovaných šansónov.
Ostávam ležať. Čakám dobro za žiadne platby. Nechcem tvoje ego. Schovaj si ho, keď mi chýbaš, akosi náznakom vo vlastnom nedorozumení.
Chcem cítiť tvoju astrálnu podstatu a v nej sa len tak... okúpať. So šarmom ženy najprv namočím končeky prstov na nohe, aby som sa uistila, že viem, do čoho idem. A potom zhodím šaty a ponorím sa do tvojej bytosti. Vône sa pomiešajú.
„Majstre, musím vás poučiť...“
O objatiach sa toho veľa nepíše. Sme chudobní.
„Drahá...“ Povýšenecky. „Čo viac tri bodky?“
Buď viac skutočný.
„Poznáš lepšieho milenca?“
Nepoznám lepšieho herca.
„Obdivuj ma...“
Mlč už.
„Miluj ma!“
Tri bodky.
Comments
Pridať nový komentár
Je pár chvíľ kedy si poviem, že vlastne vôbec neviem písať poéziu ani prózu.
Tie chvíle nastanú vtedy, keď si prečítam niečo, čo takmer dokonale vyjadrí myšlienkové pochody, občas aj mojich krátchych úvah.
Ťažko povedať či toto bolo tak nádherné preto lebo to bolo také úderné, alebo to udrelo na srdce preto, že to bolo tak nádherné...
V každom prípade, v máloktorom "diele" som postrehol takú hĺbku plytčiny, a taký balans poézie medzi slovami a citmi ako práve v tomto tvojom príspevku.
Skrátka, bolo krásne... A také veci dlho odznievajú.
S pozdravom tvoj verný čitateľ Dušan Damián.
Už naozaj dávno ma nikto takto nevychválil... :D vlastne som si to po sebe ani riadne nečítala. stále si prídem v poslednej dobe v písaní nejaká kyptavá, chromá alebo čo to.
Ale v každom prípade, ďakujem ešte raz :) aj za tvoju "oddanosť v čítaní".
vernosť nie oddanosť :-P
a nemáš zač. :D
ouky :D pardon...