Námestie plné ľudí,

aj tak stále sám.

Nikto ma nepozná,

všetci veria v opak.

Pokojne sedím,

hypnotizujem pohľadom,

inokedy hľadím do zeme.

Špinavý Žobrák,

počujem svoje druhé meno.

Slová plné pohŕdania, odporu, strachu.

Neriešim. Rozumiem.

Súcitím s vami.

Vidím váš strach každý deň.

Mysle plné minulosti,

ovládané strachom z budúcnosti.

Bol som jedným z vás.

Krása meraná peniazmi,

zabudnutá zvedavosť,

dostatok otupený strachom z nedostatku.

Strach je preč.

Najväčší pozorovateľ v meste,

jediný slobodný človek.

Neriešim zajtrajšok,

žijem len pre dnešok.