489
Kope vás múza
29.12.2009 - 20:13
9
162
2125

Svadba

Len pre pochopenie – text písaný kurzívou predstavuje myšlienky hlavných hrdinov.                

                             - text písaný tučným predstavuje konkrétny rozhovor.  

 

ZÁSNUBY:

 

Ona: Je príjemné osláviť výročie na mieste, kde sme sa po prvý krát stretli.

       : Skutočne ma veľmi potešilo, že naše výročie oslavujeme práve tu.

 

On  : Tak a teraz to príde, bože, aký som nervózny. Počkať, prsteň! Kde ho

         len mám? Tu nie, ani tu... och tu, vo vnútornom vrecku.  

Ona: Macko, si v poriadku? Tuším je nervóznejší ako obvykle.  

On:   Hm? Áno, prepáč, trošku som sa zamyslel. Á - áno, chcel som aby

        si si dnešný večer navždy zapamätala. Bože, keď budem ďalej takýto

        nervózny, tak určite niečo spozoruje. No nič, ide sa na to.    

 

Ona: Večer s tebou by som si zapamätala kdekoľvek. Preboha, čo to 

        robíš? Prečo si kľakáš?

 

On  : Už niet cesty späť. Rozhodol som sa. Vezmeš si ma? Je to vonku. 

        Povedal som to. Čo..? Desím ju?! Povedz ešte niečo, lebo ti utečie! 

        Dl-dlho som nad tým rozmýšľal.

        Možno sa ti to zdá prirýchlo, ale pravda je, že si neviem bez teba

        život už ani na sekundu predstaviť. Preto, prosím. Odpovedz. Budeš

        mojou ženou? Vďaka bohu, opäť sa usmiala.  

Ona: Spravil to? Požiadal ma o ruku? On? Teda, som v šoku! Teraz však

         nie je čas rozoberať to!  

         Áno, veľmi rada. Skutočne som súhlasila!

  

PRÍPRAVY:

 

On: Len sa stále usmievaj a prikyvuj. Tak to bude najlepšie pre vás oboch,

      teda hlavne pre mňa.

 

Ona: Zlatko, čo povieš na tieto taniere? Neboli by na našu svadbu 

         skvelé? Presne tak, len sa na mňa pekne usmieva a prikyvuj.   

         A čo kvety? Gerbery alebo ľalie?  

 On: Milujem gerbery. Čo si úplný hlupák? Ty sa predsa do toho určite

        nerozumieš, načo sa vôbec ozývaš! Ale pri tvojej kráse sa najlepšie

        budú vynímať ľalie samozrejme! Fú, to bolo len o vlások.

 

Ona: Presne pre toto ťa milujem. Zbožňujem, že máš na všetko úžasné

        odôvodnenia. Takže gerbery.

 

On: Nad čím premýšľaš?

 

Ona: Ani nad ničím. Len som veľmi šťastná. Ešte si prezriem katalóg 

        s ľadovými sochami.  

On: Prípravy v plnom prúde. Človek nevie, kde mu hlava stojí a ona sa

      stále usmieva. Neuveriteľné, že niekto ako ona povedala svoje áno 

      práve mne.

Ona: Zlatko, pozri sa na túto. Nie je nádherná?  

On:   Áno, je skvelá. Ako ty,  ľúbim ťa.  

Ona: Ľúbim ťa!

 

ROZLÚČKA SO SLOBODOU JEHO:

 

Kamarát 1: Tak predsa pôjdeš do chomúta. Myslím, že si nás všetkých

                  poriadne prekvapil.   

On:   Nechápem prečo. Nikdy som nemal v pláne zostať starý 

         mládenec.  Aspoň nie po tom, čo som spoznal ju.  

Kamarát 1: Nemyslel som to práve tak. Skôr ma nikdy nenapadlo, že by

                  si chcel prijať odrazu toľko zodpovednosti a stratiť všetku

                  slobodu.  

Kamarát 2: To vieš, dneska si slobodný, zajtra mladomanžel, neskôr len

                manžel a odrazu otec a živiteľ rodiny. To nie je len tak.

                Navyše ty a len jedna žena už do konca života. No.. čo dodať

                klobúk dole pred tvojou snúbenicou, že ťa tak zmenila!   

 

On:  Zmenila? Živiteľ rodiny? Jedna už naveky? Trepete hlúposti, radšej

       pite! Som pripravený na radikálnu zmenu! Som...alebo nie? 

                 

SVADBA – PRÍPRAVA NEVESTY:

 

Ona: Je to tu. Deň D.

Kamarátka: Si prekrásna nevesta. Neuveriteľné, že už je to tu.  

Ona:  Hej,  tiež sa mi to zdá akoby to bolo len včera čo som ho spoznala.  

Kamarátka: Vieš, že ťa veľmi obdivujem a zároveň aj tak trošku na teba

                   žiarlim?  

Ona:           Obdivuješ a žiarliš? Preboha a na čo?  

Kamarátka: Si taká pokojná, ja by som išla asi skolabovať od nervozity.

                  Je úžasné, že si si ním taká istá.      

Ona:  Istá? Čo tým myslí?   

 

Kamarátka: No veď je to predsa na celý život. Ja si to ani neviem ešte

                  predstaviť, ale ty si bola vždy z nás tá najdospelejšia.

                  Dobre, hotovo! Sme pripravené!  

Ona:  Na celý život?! Čo to zas vystrájam? Nie som predsa pripravená!   

 

SVADBA – USÁDZANIE HOSTÍ, ŽENĆH ČAKÁ PRI OLTÁRI

 

On: To sme pozvali skutočne toľko ľudí? Asi by som bol v obrovskej kaši, 

      keby sa teraz vyparím. Nad čím to zas rozmýšľam?! V najlepšom

      prípade nepríde nevesta a budem z toho vonku.    

Ona: Dýchaj, dýchaj. To bude dobré. Snáď sa teraz nezosypeš. Výborne

        oci, len ma pekne drž.  

 

Otec: Si prekrásna.

 

Ona:  Ď-ďakujem.  

On, Ona: Prvá družička, druhá družička, tretia družička. Začína show!

 

Ona:     Ľavá, prísun, pravá prísun. Len tak ďalej, kráčaj. To sme skutočne

           pozvali tak moc ľudí?! Nádych!  

On:     Je...je prekrásna!  

Ona:   Usmieva sa. Aká som len trápna. Takto sa znervózňujem a on je

          pritom taký pokojný.

 

On:     Tak poď, len mi podaj ruku.

 

Ona:   Zrejme už nie je cesta späť. Kňaz začal svoju reč a čoskoro to

          príde...!  

On:    Celú dobu sa mi takmer vôbec nepozrela do očí. Čo to má byť? 

         Pochybuje?

Kňaz: Prosím, aby ste si vymenili prstene.  

On:    Prepáčte, ale chcem ešte niečo povedať.  

Ona:  Čo, čo to robí?!

 

On:    Mnohých tu z prítomných zaskočilo, že som sa dal na žiadosť

          o ruku a vôbec na svadbu. Vlastne sa im ani nečudujem, poznajú

          ma a poznajú aj môj minulý spôsob života.

         No tak, pozri sa na mňa. Neskláňaj zrak. Musím priznať, že ešte

         pred chvíľkou som pociťoval obrovskú nervozitu a paniku. V hlave

         mi nevírilo nič iné ako - čo ak robím chybu? 

         Hm? Rýchly pohľad. Tak to teda je. Tiež si myslela na to isté. Ty môj          hlupáčik.

        Keď si však prišla sem ku mne a ja som sa dotkol tvojej jemnej

        ruky konečne som  uveril, že sa to skutočne deje. Konečne som

        pochopil, že to nie je len sen z ktorého sa zobudím a bude ma to

        mrzieť. Veď ty si moje svetlo, môj život, moje všetko!

       Konečne! Pozeráš sa na mňa uprene tým svojím preplašeným

       pohľadom, do ktorého som sa pred pár rokmi zamiloval.

       Žiadosť o tvoju ruku bolo to najlepšie, čo som kedy urobil a chcem

       aby ste to  vedeli všetci, ale najmä ty!  

Ona: Ako som len mohla pochybovať? Nikdy som neurobila lepšie  

        rozhodnutie a on to vie tiež.      

Kňaz: Môžeme už pokračovať? Je to všetko, čo ste chceli povedať?  

On:    Áno, prepáčte.

 

On, Ona: Je to tak. Skutočne bolo moje rozhodnutie požiadať ju o ruku

             ( prijať žiadosť o ruku) najlepšie rozhodnutie v mojom živote

             a preto s radosťou poviem: Áno, beriem!  

  

        

    

Comments

Pridať nový komentár

Ak mám pravdu povedať ani neviem...len mi to tak preblesklo hlavou. Rozmýšľala som nad niečim novým a ani som sa nenazdala a písala som o rozmýšľaní dvoch snúbencov. :)
Pekné dielko :) Páčilo sa mi :) Len tak ďalej ;)
Veľmi sa mi to páči:) a zo všetkého najviac táto pasáž: On:Nechápem prečo. Nikdy som nemal v pláne zostať starý mládenec. Aspoň nie po tom, čo som spoznal ju. - a hlavne tá posledná veta:D Tá vo mne zarezonovala:D Ďakujem za pekný čítateľský zážitok!!:D S pozdravom Sara
Ja ďakujem za taký pekný komentár :)
aj mne sa pacilo, je to fakt nieco ine a zaujimave :) a mile a prijemne citanie :) kludne este nieco nove vymysli a napis a hlavne vyves :) muze zdar!!!

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
21
Počet nazbieraných
1, 425
Všetky príspevky od autora

Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť