Slová vzala minulosť
Úsmevy viac nevídať
Tváre máme kamenné
Čo sme mali nie je viac
Je smiešny ten kto vraví
Čas zahojí
Keď mám pocit
Že zrejme ten čas stojí
Dni z rozprávky sa minuli
Pohľad tvoj už nepatrí mi
Tvoj úsmev druhá vzala mi
Spomienky sú preč ako ty
Neviem či mám plakať
A či sa…
http://poviedkyonevere.sk/clanok?article_item=pretoze-ta-milujem&skin=poviedky
„Dovolali ste sa do odkazovej schránky...,“ zaznelo mi z druhej strany mobilu, tak som ho sklamane zaklapla a vložila do vrecka. Začínalo primŕzať. Dych sa mi menil na paru, ktorá pomaly stúpala k nočnej oblohe.
„Nel…
Úsmev vraví – bude to fajn
No zo srdca prach zostáva
Neviem, čo viac povedať mám
Odchádzaš – šťastnú cestu maj
Slza sa v mori stráca
Tvoj dotyk viac nezmyje ju
a
Mne ďalej chladí tvár
Viem bol si to ty
Kto si bozky moje vzal
Viem bol si to ty
Kto mi úsmev daroval
a
Teraz si ho vzal späť
…
„Je to naše tretie výročie a stále je to o tom istom,“ vyčítala som mu.
„Je mi to ľúto, ale jednoducho som sa skôr z práce nedostal.“
„Za tú dobu si si už mohol vymyslieť aj originálnejšiu výhovorku.“
„Fajn, čo chceš teda počuť?! Zabudol som! Opäť raz som zabudol!“ zvolal rozčúlene.
„Tak to by ma…
Dívam sa na tváre.
Dumám,
som blázon?
Nie si, to len Amorov šíp,
zasiahol.
Stále neverím,
že patríš len mne.
Uver, kráčam za tebou.
Snažím sa kráčať,
i keď,
chcem lietať.
Nebráň sa tomu,
veď vedz,
istím ťa.
Si moja múza,
môj najkrajší dar.
Do tvojho srdca vložená…
Čas 13:00 – začíname
„Už prišla,“ zavolala nás spolužiačka, tak sme sa chtiac-nechtiac pobrali za ňou do triedy.
Mladá vyučujúca odomyká miestnosť, ktorá bude nasledujúcu hodinu a pol naším útočiskom.
Veľká prednášková miestnosť určená najmenej pre dvesto študentov sa pomaly, ale iste naplnila a…
Obloha v náručí hviezd
Spomienky vyčarí
Hlas v mojej hlave znie
Pýta sa, čo sa stalo s nami
Každý krok je prvým
Nedám sa zviesť z ciest
Veď, čo ak je posledným
A zajtra ťa už niet
Vánok poláska mi vlasy
Chcem stretnúť tvoj pohľad
Poď, pripravím nám krajšie časy
Nechaj teplo nahradiť…
Dnes už to chápem,
tie sny čo snívam,
na kôpku si ukladám,
na nebo sa dívam.
Túžim opäť kráčať,
svoj cieľ nájsť.
Cestičku si vytvorím
hlavu z oblakov
skláňam.
Chcem ísť,
no netuším kam.
Snáď aj JA
Tu svoje miesto mám.
Niekto mi vraví:
„Len splyň v dave.“
Nechcem sa schovávať,
chcem si život…
Z očí len chlad,
nič ku mne necítiš viac.
Príchuť lásky je preč,
zmizla sťa z neba mrak.
Z nocí daždivých
zostal mi len dáždnik,
chlad pod ním zmenil sa na raj,
dnes v ušiach mi znie: VSTÁVAJ!
Túžim vrátiť späť,
ten osudný deň,
modlím sa za zázrak.
Opäť ti chcem vedieť
pozrieť do očí.
Omylom…
Vidím tvoj úsmev,
dych zastavím.
V momente
hlavu strácam.
Vidím ťa kráčať,
si celý môj.
Srdce mi bije
sťa rock ´n´ roll.
Neviem ako dlho budeš kráčať,
po boku mojom.
Neviem, čo nás dvoch rozdelí.
Ruka v ruke,
spolu ideme ďalej.
Ani jeden viac nie je
pod hladinou.
Moje pery našli tie tvoje,…
Comments
Pridať nový komentár
Nezabúdaš :) Nemyslím že sa to dá
Je to krásna báseň, ale nemožeš dať, že jedna strofa sa rymuje a druhá už nie. Potom to nevyplýva, čitateľovi, ktorý to iba čítal, tak krásne ako tebe.
Ďakujem za komentár... čo sa týka toho rýmovania, tak pravda je, že v písaní básní nie som vôbec zbehlá, čo je aj príčina toho, že ich neviem písať, tak ako by sa po správnosti malo. Cením si však radu a beriem ju na vedomie :)