Láska...
...je ako truhlica plná pokladov, ktorá sa nedá otvoriť,
je ako nemý, čo by chcel toho toľko povedať,
je vysoký štít, no nik ju nedokáže pokoriť,
je hromada zlata a nemožné ju rozpredať.
Rada sa pre kohokoľvek obetuje,
nedbá, vždy rozdáva,
nikto ju nevidí, keď s niekým koketuje,
keď sa mu v náručí poddáva.
Je záhadná neznáma,
ona je v rovnici písmenko x,
je krutá, predsa prekrásna,
je bolestný ston, i milostný vzdych,
v tvári má vždy tmavú červeň,
chutí – zrelá čerešňa,
je sladkým jabĺčkom, tak poď si preň,
prikázaná, hriešna, nebezpečná...
Nikoho sa nič nepýta,
nemusí klopať, proste vojde,
keď ju chceš vyhnať, kdeže je ukrytá?
Ako ju nájsť? Veď sama nepôjde.
Nie, ona sa nevtiera,
buď ber, alebo nechaj,
nenosí servítku a pravda nie je z páperia,
povie ti surovo: Nehubuj, neštekaj.
To ona je tá najdrahšia a najsladšia,
čo spája, niekedy aj rozďeľuje,
pre starcov spomienka najmladšia,
pre hlúpich šípka, čo ukazuje.
Pamätaj, že chutí ako sväté víno,
vonia vôňou orgovánu,
je rodičom najmilším synom,
tak pamätaj, keď budeš ju mať ochutnanú.
Comments
Pridať nový komentár