Osamelé chvíle v tichuzanikajú v šťastnom krikuiných.Pulzovanie myšlienok, tých, čo sa nikdy nedostanú von,mám pocit, že trieskajú mi päsťoupriamo do spánkov."Už stop!" kričím a myslím to vážne.V šialenej, hluchej bolesti, čo nevníma môj krik, kým... ...nespravím krok vpred a neodídem z tejto…
Nenávisť buble v žilách, nádeje už asi niet, prechválený koniec leta, dnes sa má skončiť celý svet. Ako Boh mohol stvoriť niečo, Čo je tak podlé, zlé..., nechutne trhá jazvy a jazví zcelené, sa pýtam.... Nahá, bez štipky úcty v …
Ak máš niečo, čo ťa hreje, zohrievaj sa slastne, lebo nikdy nie je isté, či prídu dni sladšie. Máš svoj šál a jeho paže, teplo rúk a dychu, nemusíš sa cítiť zvláštne, cti si čaro okamihu – zvláštnu chvíľu, večne krátku, ako bodku, trojbodku, čo prinesie ti ďalšiu snáď. (Dnes len krátka básnička,…
Útržky môjho života váľajú sa v tráve, psy sa lačne zaliznú a vrhnú sa na ne. Sny sa rozplývajú v čase, neprekonávajú strach a ja blúdim v predstavách, že toto, toto nie je realita, veď jediné, čo chcem je opäť voľne dýchať... (Za chýbajúce/extra čiarky sa ospravedlňujem.)
Raz si hore,raz si dolea stáť stálena vrchole,to je proti prírode.I keď -túžba zostať by tu bola,len akási Božia vôľahádže do nás kamenie,kým nevreštíš svoje "nie"a nevydávaš vzlyky.(Cítim náboj romantiky).Ten konár,čo kŕčovito zviera tvoja ruka,praská.Chyť sa inde, chyť sa lepšie,zachráni ťa...(…
Horúce srdce V chladnom tele Čo chce dostať sa Von. Neborák človek, Čo roztápa sa, Z hrdla počuť Ston. Bolesť znamenitá Opantáva myseľ, Keď nastáva Zlom, Necitlivé prebudenie Znovu narodeného A Skon. Hlas vnútra, dar z neba, ozve sa v ňom: - "Láska slobodná, vždy ma čo dať, no ty, musíš…
Čierne monštrum ticho drieme,pije slamkou sny,dáva tmavé okuliare,a hrá s tebou hry. Žiadna nádej, žiadne ciele, iba čiernota,skazenosť a faloš ľudí, všade samota. Podíď k sebe trochu bližšie, bojuj, človeče...-Kým ťa čierna obluda, celkom neskreše. Kôpky nervov, čierne diery,tých tu máme dosť,…
Som písmeno,letmý zvuk,som tvar úst,tiež malý zhlukvýdychov a nádychov. Som myšlienka,rýchla, presná,som dotyk pier,jazyka,mám pocit, že každým slovom,sa ma niekto dotýka. Som zmätená,keď som vzadu,pyšne kráčam vpredu,som len hláska, samohláska,predstavujem zmenu. Som výrazná,občas mĺkva,prehltnutá…
Cvočky, vlnky, korále... V zrkadle som vyzerala ako šašo. Výrazné linky, mačacie oči, perleťové tiene a žiariaci rúž. V zrkadle som vyzerala ako šašo. Dokonalá postava, pestované telo, veľké prsia, okrúhly zadok, malé prsia, iný zadok. V zrkadle som vyzerala ako šašo. Usmievavá žena, v nádherných…
Sedela som na posteli. V jednej ruke som držala gumového medvedíka, druhého som si pridržiavala pri ústach, aby sa mi lepšie cmúľal. Ako malé dieťa. Akoby som nebola pri zmysloch. Ja som však vnímala až veľmi dobre. Kúsok cukríka som odhryzla, rozhryzla zubami, spracovala jazykom a pred očami sa mi…
Comments
Pridať nový komentár
takže stručne a jasne:
- viem, táto črta nie je celkom podarená, ale mala som potrebu niečo uverejniť a toto som mala v šuflíčku ;) je tu veľká pravdepodobnosť, že to prerobím :)
- stále mám o čom rozprávať, ale teraz som mala obdobie, kedy som sa venovala viac neumeleckému písaniu, takže dúfam, že cez prázdniny sa opäť dostanem do formy :)
- a nakoniec ďakujem za komentár, zbožňujem spätnú väzbu aj negatívnu, lebo sa naštvem a prerobím to.
Zatiaľ ahoj, sama som zvedavá, kedy prídem s novou verziou ;)
Kati, za málo :) Možno ešte taký malý postreh. Myslím, že každý má rád spätnú väzbu. Preto sa môžeš aj Ty občas zapojiť do komentovania príspevkov druhých, pokiaľ máš na ne názor. Myslím, že bez vzájomného komentovania by to tu akosi stratilo zmysel. Človek potrebuje spätnú väzbu. Neviem, či si to ľudia neuvedomujú, alebo je to hold len ďalšia forma egoizmu.
A nezober to, prosím, osobne, to sa netýka len Teba. To je taký skôr všeobecný jav. Keď si tak vezmeš ľudí, čo tu komentujú... no, momentálne by sa asi dali zrátať na prstoch jednej ruky.
Aj mne to pripadá akési bez pointy, hoci myšlienka tam je. A u viet nasledujúcich po dialógu akosi neviem, na koho sa vzťahujú (zvlášť tieto: Pozbierala taniere. A zase mala čo robiť.) Zrejme na hrdinku, ale predtým sa hovorilo o babke, je to také nejasné. Aj samotný dialóg by lepšie vyzeral, keby bola reč každej novej postavy v novom riadku. A ešte jedna vec ma rušila - veta "Ani sa nečudujem.". To hovorí rozprávač? To hodnotenie od neho mi pripadá trochu divné, možno preto, že je tam len to jedno jediné.
Chcela som skonštatovať niečo v tom zmysle, že už som dávno od Teba nič nečítala - a keď som si klikla na Tvoj profil, objavila som tam "Policu" :) Nejako som ju prehliadla... divné.
Ale k veci. Nie je to zlé, ale príde mi to celkovo také dosť rozpačité. Akési neukončené. A v druhom odstavci sa Ti v tých vetách po sebe opakuje "rodina" a že si "nemali čo povedať". Chcelo by to nejako preštylizovať, neviem.
Samozrejme, len môj subjektívny názor. Inak, kam si sa podela? Či máš toho veľa v škole? Alebo nie je o čom? :)