Pravidelne, každú jeseň záčina fúkať zvláštny vietor. Taký vnútorný mistrál. Svieži, ale nie studený, nasiaknutý vôňou sosnovej živice a morskou soľou. Viem že prilieta z kraja, kde neexistuje čas. Vola ma za sebou. Viem kam mam isť. Jasne vidím cestu- kľukatú poľnú cestu, úzku a po okrajoch zarastenú skorocelom. Nedá sa tam isť autom, iba pešo, pociťujúc v nohách príjemnú únavu. Môj dom, moje priateľa, práca, zvierata, záhrada , kvety, spomienky a iné krásne veci sú moje korene, moje kotvy, ktoré ma tu držia, ktoré brania podľahnúť volaniu vetra. Ale viem že príde čas a ja poslúchnem. Vietor ma strhne ako zožltnutý list. Odídem za nim, a všetko čo ma tu dnes drží a zaťažuje, nechám tak. Odídem bez ľútostí, z ľahkým srdcom a radostným očakávaním- ako iné odchádzajú na dovolenku. Nežiaľte za mnou. Som tu utečenec. Nežijem v svojom čase ani v svojom svete. Ten vietor vlastne volá ma naspäť, tam kde mam domov.
pekná pocitovka :) dýcha na mňa tú svoju atmosféru, čo je fajn :)
akurát čo mi občas vadilo bolo zbytočné prehadzovanie poradia slov, akoby si chcela dávať dôraz na poetickosť textu. v skutočnosti je tento spôsob "poetizovania" zastaralý ako v próze, tak aj v poézii.
Uvediem príklad: "ten vietor vlastne volá ma naspäť..." namiesto: vietor ma volá späť alebo tak podobne. Zvyšuje to dojem patetickosti, ja osobne mám vtedy pocit, ako keby som čítala nejakú ódu. Ale nevyskytuje sa ti to tam často, takže to len okrajovo ;) proste to nie je potrebné, to najúdernejšie, čo môžeš v texte použiť je obraz. nezvyčajný, zachytávajúci atmosféru a ďalej štylizácia - spôsob akým to podáš.
Čo ešte veľmi veľmi ruší je pravopis. máš ho v celku slušný, až na: bez ľútostí - bez ľútosti, alebo: z ľahkým srdcom - s ľahkým srdcom (s kým s čím = vždy "s", z koho z čoho = vždy "z") a ešte by si mohla skúsiť písať s diakritikou, pretože bez diakritiky to úplne kazí dojem z diela.
Prečítala som tvoj Vietor teda dvakrát a musím povedať, že tam máš naozaj veľmi pekné momenty :) tie drobné chybičky sa doladia časom, takže v pohode :) ale určite to máš v sebe a píš.
Za prve-musím Ti poďakovať za to že si zobrala na seba ťažkú a nevďačnú úlohu asenizátora: Ten blog to veľmi potreboval. Ohľadne pravopisu všetko beriem. Odkedy takto píšem, viditeľne sa mi zlepšuje, ale niektoré veci sú pre mňa veľmi ťažké. Ešte aj diakritika je v ruštine trochu iná, preto som veľmi neistá v tých veciach.
Sedela som na Iževskom letisku a čakala na let do Sankt-Peterburgu. Husto snežilo, a preto nikoho neprekvapilo, že let bol na pár hodín odložený. Na prípad dlhého čakania na našich letiskách a železničných staniciach sú zriadené miesta na sedenie aj ležanie, a tak som sa pohodlne usadila na malom…
Pokúsila som sa preložiť kúsok zo svojej knihy o psoch do slovenčiny. Za prípadné chyby sa ospravedľnujem. KOCURI Kontajnery pre odpad pri našich panelákoch stali všetky pokope, vytvárajúc zo seba niečo ako supermarket. Každý aspoň trochu vážiací seba pes pokladal za povinné a slušné zaskočiť tam…
Ženy sú ako husle: v jedných rukách spievajú sladkú melódiu nehy, lásky a šťastia, v iných odporne vrieskajú. Ty sa sťažuješ, že sa ti ušli rozladené husle. Stáva sa, ale keď sa to opakuje aj s druhými, aj s tretími, asi problém nie je v husliach ale v huslistovi... Rozladené husle sa…
Pri nohách sa mi rysovala nejasná silueta. Nejaký muž. Presnejšie-mužíček. Drobný, otrhaný, nervózny, neprestajne pozerajúci na všetky strany. -Kukuč!-nevľúdne povedala som, keď sa jeho pozornosť upriamila bezprostredne na mňa. -Upír, ak sa nemýlim? Pár sekúnd mužíček iba tupo civel na "nebohú…
Žabkynský upír -Tak ako, pani bosorka?Ja som iba odmietavo zavrtela hlavou a mimovoľne zívla. Ten upír už mi začínal liezť na nervy. Tretiu noc som sa, ako prekliata, motala ulicami tejto dediny, ale upíra nezazrela ani len okrajom oka. Vošla som do krčmy, trochu posunula sklamaného majiteľa a…
VERIM NA MIMOZEMŠŤANOV Presnejšie, verím na existenciu mimozemského života, včetne jeho inteligentných foriem. Verím na to,že vznik života nie je náhoda, ale zákonitosť. Že za určitých podmienok život zákonite vzniká, ako zákonite každé teleso s priemerom okolo 400km sa formuje do gule. Nebudem…
ILJANADievča sa ponáhľalo domov. Ráno, hneď na úsvite, zobralo krajec ražného chleba a ticho vykĺzlo z domu. Utekalo lesnou cestičkou s košom,spleteným z brezovej kôry v rukách. Posledný týždeň sa vydaril suchý a teplý, skutočne letný. Preto maliny museli dozrieť znamenité: nie kyslasté a vodnaté,…
Chcem zomrieť pekne. Napríklad na brehu Atlantického oceánu, na opustenej pláži, kde chladné tyrkysové vlny hrýzú kriedové útesy.Chcem popritom počúvať rachot spenenej vody, kríky čajok a oslobodzujúce akordy obľúbenej hudby. Ešte nemám premyslené všetky technické detaily, ale raz si to …
Amulet sarmatskeho veľkňazaZačiatok. Mračno.M R A Č N O Mračno sa vyvalilo spoza lesa rýchlo a nečakané, ako nepriateľská jazda zo zálohy. Už od rana bolo sparno a dusno. Nebo, hoci aj malo bledo belasý odtieň kvôli jemnej páre, visiacej vo vzduchu, bolo bezoblačne. Ľudia, červení a upotení,…
Bude moja duša pokojná, len ak ťa budem cítiť vedľa seba do konca 1. týždňa? NIE! Chcem to a ak to cítiš rovnako, prosím, poď so mnou na jeseň Tvoj život MILUJEM ŤA
DOM SNOV
Hovorí sa, že domy vraj majú dušu, podobnú tej ľudskej. Dušu domu je možné cítiť najmä keď je dom opustený. Nerušia ho duše ľudí. Dom Smithovcov v mestečku Sun Valley dušu mal. Stál na kopci, ticho a osamelý, pochovaný v temnote. Záhrada vôkol neho zarástla burinou a…
Atlantics je debut filmovej režisérky Mati Diop francúzsko-senegalského pôvodu z roku 2019 odohrávajúci sa v Dakare – prímorskom hlavnom meste Senegalu. Romanticko-nadprirodzený lyrický príbeh ovinutý rúchom tajomstva nás sprevádza rôznymi sociálnymi vrstvami Dakaru – chudobnými podmienkami…
...a keď ťa na hriech
zvádza tvoje oko,
tak upriam zrak na nebo.
Nájdeš, čo hľadáš. Pokoj.
Niekto ho z výšky zošle
priamo za tebou.
...a keď ťa na hriech
zvádza tvoja ruka,
radšej spoj dlane
v modlitbe.
Uvidíš, čo sa vtedy stane,
keď prosia spolu,
obidve.
...a keď ťa na…
(Marienke)
Vonku je tak strašne cukrovo
že si radšej ani neosladím kávu
Možno je dobré
aspoň z času načas
nechať veci také aké sú
bez prísad
naakumulovaných túžob
a samodruhých špekulácií
Možno je dobré
začať občas znovu
pri horkej káve
Comments
Pridať nový komentár
pekná pocitovka :) dýcha na mňa tú svoju atmosféru, čo je fajn :)
akurát čo mi občas vadilo bolo zbytočné prehadzovanie poradia slov, akoby si chcela dávať dôraz na poetickosť textu. v skutočnosti je tento spôsob "poetizovania" zastaralý ako v próze, tak aj v poézii.
Uvediem príklad: "ten vietor vlastne volá ma naspäť..." namiesto: vietor ma volá späť alebo tak podobne. Zvyšuje to dojem patetickosti, ja osobne mám vtedy pocit, ako keby som čítala nejakú ódu. Ale nevyskytuje sa ti to tam často, takže to len okrajovo ;) proste to nie je potrebné, to najúdernejšie, čo môžeš v texte použiť je obraz. nezvyčajný, zachytávajúci atmosféru a ďalej štylizácia - spôsob akým to podáš.
Čo ešte veľmi veľmi ruší je pravopis. máš ho v celku slušný, až na: bez ľútostí - bez ľútosti, alebo: z ľahkým srdcom - s ľahkým srdcom (s kým s čím = vždy "s", z koho z čoho = vždy "z") a ešte by si mohla skúsiť písať s diakritikou, pretože bez diakritiky to úplne kazí dojem z diela.
Prečítala som tvoj Vietor teda dvakrát a musím povedať, že tam máš naozaj veľmi pekné momenty :) tie drobné chybičky sa doladia časom, takže v pohode :) ale určite to máš v sebe a píš.
Zita
Za prve-musím Ti poďakovať za to že si zobrala na seba ťažkú a nevďačnú úlohu asenizátora: Ten blog to veľmi potreboval. Ohľadne pravopisu všetko beriem. Odkedy takto píšem, viditeľne sa mi zlepšuje, ale niektoré veci sú pre mňa veľmi ťažké. Ešte aj diakritika je v ruštine trochu iná, preto som veľmi neistá v tých veciach.
Takže to mám chápať že ty si Ruska?? tak potom všetka česť! ty kks! :D