VLK DRAVÝ
(referát do školy)
Výskyt
V minulosti žili vlky takmer po celej severnej pologuli. Postupom času, ako sa rozširovali ľudské územia a zväčšoval sa dopyt po vlčích kožušinách, vlky z niektorých častí úplne vymizli. Teraz vlky žijú iba v niektorých častiach Európy, Ruska a Kanady. Vlk nie je celkovo považovaní za ohrozený druh, hoci je vlastne na pokraji vyhynutia.
Veľkosť
Vlk je najväčšia psovitá šelma. Jeho výška v ramene je 80 až 105 cm. Ich dĺžka od špičky nosa po koniec chvosta je 180 až 270 cm. Túto veľkosť dospelého vlka dosahujú vlky asi po prvom roku života.
Najväčší vlci žijú na Sibíri. Hmotnosť takéhoto sibírskeho vlka je 80 až 100 kg. Normálny vlk váži 30 až 80 kg. Samice sú o 20% ľahšie ako samce.
Stavba tela
Vlk má úzky hrudník a dlhé končatiny. Predné sú dlhšie ako zadné. Dlhé tlapy mu umožňujú pohybovať sa po hornej vrstve snehu, vďaka čomu je rýchlejší ako jeho korisť, napríklad jelene, ktorých kopytá sa do snehu zabárajú. Vlk sa pohybuje iba po prstoch, nie po celom chodidle. Medzi prstami má pachové žľazy, ktoré používa na orientáciu. Pomocou nich tiež informuje ostatných vlkov o svojom pohybe.
Vlčie čeľuste dokážu drviť kosti, preto vlky môžu ľahšie zabiť svoju korisť. Vlk má spolu 42 zubov, 20 v hornej a 22 v dolnej časti. Jeho tesáky môžu byť dlhé aj 6,5 centimetrov a sú mierne zahnuté.
Vlčia srsť má dve vrstvy: jednu krátku spodnú srsť, ktorá vlka chráni pred chladom a jednu dlhšiu, drsnejšiu srsť, ktorá ho chráni pred dažďom, snehom a podobne. V zime je vlčia srsť hrubšia, preto vlk vyzerá väčší ako v skutočnosti. Má totiž až 6 cm.
Sfarbenie vlka sa líši, v žiadnej svorke nie sú všetky vlky rovnako sfarbené. Každý vlk má zároveň viac farieb. Vlky sú najčastejšie sivé, biele, čierne, hnedé a červené. Ich farba väčšinou súvisí od prostredia, kde žijú. Vĺčatá majú pri narodení tmavšiu srsť a modré oči, ktoré po 10 týždňoch zožltnú.
Chôdza
Vlčia chôdza je dvakrát rýchlejšia ako ľudská rýchlosť. Vlk však najčastejšie používa poklus, ktorý dokáže udržať niekoľko hodín. Tento poklus veľmi pripomína konské klusanie. Pri love však používa beh, ktorý tiež dokáže dlho udržať.
Zmysly
Zatiaľ sa vie o vlčej chuti len veľmi málo. Vlčí jazyk rozlišuje slanú, horký, sladký a kyslú chuť. Nevieme však, ako vlkom chutí napr. mäso alebo voda. Vlk nevidí vo farbách, ale vie veľmi dobre rozoznať pohyb, čo je užitočné pri love. Vlk vie lepšie rozoznávať odtiene sivej a vidí v tme.
Sluch má vlk oveľa lepší ako ľudia, pretože niektoré sú príliš vysoké pre naše uši. Vlk vie rozoznať aj veľmi tiché, slabé zvuky. Vydávanie zvukov používa aj pri komunikácii s ostatnými vlkmi. Niektoré zvuky sú vysoké, preto ich nemožno počuť.
Vlčia reč
Vlčia reč je vlastne zložitá kombinácia pachov, zvukov a pohybov.
Vlk zanecháva pachové značky, šúcha sa o určité pachové miesta, napríklad na kraji teritória, aby odplašil iné svorky.
Zvuky, ktoré vlk vydáva, sú rôzne. Vlk zavýja, šteká, vrčí, kňučí, skučí, mručí, supí a píska. Napríklad ostré ,,Haf!“ znamená ,,Pozor, nebezpečenstvo!“. Vrčanie prestavuje hrozbu alebo hnev.
Pohyby vlka sú niekedy viditeľné, napríklad údery labami, ale používa aj jemnejšie gestá, ako napríklad zježenie srsti, zvraštenie ňufáku, pohyby očami. Vrtenie chvostom vyjadruje priateľstvo.
Keď chce vlk niečo povedať, používa naraz hneď niekoľko zvukov, pachov a pohybov, ktoré odmieňa podľa toho, akú má náladu alebo s kým hovorí. Napríklad je veľmi neslušné dlho hľadieť na niekoho cudzieho, lebo to znamená hrozbu.
Súčasní vedci, ktorí skúmajú život vlkov, sa o vlčej reči dozvedajú stále viac.
Svorka
Svorka je vlastne skupina vlkov, ktorá žije spolu na určitom mieste, ktoré sa počas roka mení, podľa putovania koristi. Všetci vlci vo svorke sú navzájom bratia a sestry. Svorke vládne alfa samec a alfa samica. Rozhodujú o všetkom, čo svorka robí, kam a kedy sa premiestnia, ktoré vĺča môže prežiť a ktoré nie. Keď sa vlky rozprávajú s vodcami, dávajú najavo svoju podriadenosť. Krčia sa, majú stiahnuté uši, prípadne kňučia, ak sa previnili. Svorka si môže zvoliť aj iného vodcu, pokiaľ ten ich nie je dobrý.
Vĺčatá
Vĺčatá sa väčšinu svojho živote hrajú, ale pritom aj spoznávajú svet okolo seba. Vĺčatá v prvom období života pijú mlieko od matky-samice. Najskôr sa kŕmia vnútri diery, neskôr vonku. Keď dospelí vlci lovia, vĺčatá strážia jednoročný vlci. Pri strážení si všímajú, ktoré z vĺčat má najvyššie postavenie a to má potom väčšiu šancu stať sa vodcom svorky. Dospelé vlky prinesú mláďatám vyvrátené mäso. Neskôr sa začnú mláďatá samy zúčastňovať lovu a jedia už surové mäso priamo z koristi. Ak je vĺča neposlušné, dospelý vlci ho môžu za trest pohrýzť alebo udrieť ňufák či labou. Niekedy sa stáva, že vodca svorky vĺča zabije, alebo ho nechá zomrieť, ak je príliš slabé na prežitie. Jednoročný vlci sú síce veľký ako dospelý vlci, ale ich skúsenosti sa skúsenostiam dospelým ešte nemôžu rovnať. Trojroční vlci si hľadajú družky a druhov. Dovtedy strážia vĺčatá.
Comments
Pridať nový komentár