Napísal: Dominik Felanín
1.7.
Konečne prázdniny! (Letné, kebyže ste ,,stratili" kalendár) Mám šťastie, že žijeme na dedine, takto nemusí človek ísť veľmi ďaleko, aby sa dostal do prírody. A navyše tu ,,nelietajú jedy". To je synonymum (netuším, čo to slovo znamená, mám to od ocka) ovzdušia v mestách.
2.7.
My ideme na dovolenku! Dnes nám to mama oznámila! Podľa toho, ako sa tváril ocko, to bola preňho zrejme novinka. Sestra Klára sa spýtala, čo spravíme so Sankou. Vraj ju vezmem so sebou. Je isté, že do konca dovolenky budeme bez mačky.
3.7.
Na chate nebudeme sami. Ešte tam bude s nami žiť jedna rodina z mesta. Ocko bude zrejme spať vonku. Radšej by umrel, než aby býval pod jednou strechou s Bratislavákmi.
4.7.
Po štyroch hodinách fňukania, nadávok (ocko), zúrivom hľadaní fénu (Klára), ďalšom hľadaní (Sanka zdrhla a chudák susedov pes sa z toho šoku ešte nespamätal- je to totiž ratlík) sme sa konečne vytrepali von s naším autom. Úprimne to auto ľutujem. V zadnej časti milión kusov batožiny, na zadných sedadlách detto. Nepýtajte sa, ako sme sa tam s Klárou zmestili. Celú cestu som bol nútený mať na kolenách košík so Sankou. To ešte bolo dobré, Klára musela držať svoj vlastný kufor. Ako poznám jej potreby, zrejme jej to čoskoro rozdrví kosti.
Musím končiť, Sanka sa v košíku začína čudne krútiť.
O desať minút neskôr...
Tá prekliata potvora musela ísť na WC! To nemohla aspoň zamňaukať? Viete, čo spravila? Vyskočila z košíka rovno na sedadlo vodiča a odtiaľ na vodičovu hlavu. Ocko mal čoskoro pekne mokrú hlavu. Od čoho, to si iste domyslíte. Ale Sanke to nestačilo. Než ju Klára chytila, Sanka stihla ocikať:
a) volant
b) palubnú dosku (neviem, prečo sa to tak volá. čo sme na lodi?)
c) sedadlo spolujazdca (a neobišla ani spolujazdca, aby mu nebolo smutno)
d) časť Kláry
e) Klárin kufor
f) mňa
5.7.
Včera sme sem prišli (o dvanástej... v noci). Je to tu super! Jedna obrovská drevená chata s jedným poschodím (iba). . Okolo len les, najbližšia dedina (ako sa to volala?) je odtiaľto vzdialená 5 kilometrov (veď sme cez ňu išli, tak prečo som to zabudol?).
Na prízemí je jedna veľká obývačka, kuchyňa s jedálňou a predsieň. A ešte schody (pevné asi ako duté drevo) vedúce do spálni. Dve sú s manželskými posteľami, tam spia moji rodičia a ešte hlavy tej bratislavskej rodiny. Mám na myslí ľudí, nie časti ľudského tela, dobre?
Potom je tam jedna väčšia spálňa a kúpeľňa. Táto spálňa je naša. Sú tam dve poschodové postele. Klára okamžite chcela byť dole, lebo má strach z výšok. Zvyšným obyvateľom spálne sa však takéto mierové konanie nepozdávalo. Sú to dvaja chlapci asi v mojom veku, Martin a Laco. Martin je o niečo starší. Pekne sa o tú posteľ pobili. Vyhral Martin a spal hore.
Ocko nie je nadšený z našich susedov. Odmietol s nimi jesť v jedálni pod zámienkou, že ,,musí ísť na veľkú". No to určite!
Klára väčšinu času trávi dole v obývačke, tak som sa s Martinom a Lacom náramne zabavil. Len neviem, či bolo múdre hádzať z okna vankúše po vtákoch. Navyše sme trafili ocka, ktorý sa šiel poprechádzať. Z tohto už vôbec nebol nadšený.
Sanka zmizla ešte včera o jednej, asi ju uniesli medvede.
Neskôr...
Tu sú medvede?! Pomóc!
6.7.
S Martinom a Lacom sme sa rozhodli ísť stanovať na neďaleký kopec. Mohla by byť sranda. Rodičia to povolili, tak sme sa prichystali. Budem si robiť zápisky s bonusom- bude zaznamenaný aj čas.
16:00
Vyrazili sme s veselou náladu. Martin a Laco sa celú cestu sácali a okrikovali. Mestské deti sú vraj divoké. Nakoniec Laco skončil v kroví, ktoré sa tiahlo povedľa cesty až ku kopcu. Dostali sme ho odtiaľ až po desiatich minútach fňukania, pretože kríky mali ostne. Medzitým sa tak oteplilo, že som sa šiel v tričku zadusiť.
17:00
Vonku je horúcom, ale práve som našiel potok. Znečistený.
17:05
Sácanie pokračuje a pre zmenu spadol Martin. Do potoka.
18:00
Dostali sme sa až pod kopec. Našťastie sa trochu ochladilo, tak sme si zaumienili utáboriť sa na vrchole. Samozrejme pred zotmením. Našťastie je leto, deň je dlhý.
20:00
Ani po dvoch hodinách sme sa nedostali do polovice kopca, nieto na vrchol. Môže za to sácacia hra, do ktorej som bol proti svojej vôli zapletený aj ja. navyše sa ?Martinovi páči striekať po nás limonádu zo svojej fľaše. To preto tie mokré škvrny. Ináč, dáva svojmu bratovi skvelý príklad.
20:05
Nejako sa začína zmrákať a je až nápadne ticho. Vietor vôbec nefúka. Mám z toho zlý pocit.
Pozn: Martin minul celú fľašu a ešte nemá dosť. Požičal si moju.
20:30
Sláva! Martin a Laco si všimli tie mraky nad nami. Majú čudnú fialovú farbu a bezvetrie k tomu. (tie mraky!)
20:35
Laco tvrdí, že vie, čo to bezvetrie znamená. Pýtal som sa čo. Laco si nevedel spomenúť. Ďalšia fľaša prázdna.
20:45
Boli sme nútení utáboriť sa, aj keď sme len v polovici kopca. Rozložili sme Martinov a Lacov zelený stan (že vraj je iba Martinov. no to určite!), strčili doň veci a potom zapálili oheň. Podľa toho, akým spôsobom to Martin spravil, má určite bohaté skúsenosti s turistikou. Takmer si podpálil zadok.
Stále sa mračí. Laco má stále dieru v hlave.
21:10
Sotva sme sa navečerali a Martin zničil aj Lacovu fľašu (asi nemá rozum), začalo fúkať ako bláznivé. Už bola skoro tma, tak sme si vzali baterky, uhasili oheň a vliezli do stanu.
21:11
Hráme Človeče, nehnevaj sa!
21:12
Hra bola prerušená kvôli hrmeniu. Je búrka! Pomóóóc!!!
21:15
Laco si práve spomenul, že pred búrkou je vždy bezvetrie. Fakt skoro.
21:20
Stan sa kolíše ako blázon, Laco jačí ako blázon, Martin strúha grimasy ako blázon a ja objímam spací vak ako blázon. A ešte píšem.
21:40
Ten spací vak, čo som ho objímal, je Martinov. Vonku fúka, leje, blýska sa a hrmí.
22:00
Martin ten spací vak nepotrebuje, trasie sa pod Lacovým. Laco sa skrýva pod batohmi. Počasie sa tam vonku asi zbláznilo, ale to treba pochopiť. Martin je už v Lacovom spacáku. Dobre spravil.
22:10
Niečo nám buchlo o stenu stanu! Laco zajačal, že je to obluda, tak sme s jakotom vybehli von. Martin sa plazil, nevedel vyliezť zo spacáku. Jeho chyba, nemal doň liezť hlavou napred!
22:11
Falošný poplach, bol to len konár. Už sme dnu a jačíme. vietor je už tichší, ale tie blesky!
22:30
Zbalili sme sa a s vreskom zdrhli z kopca späť k chate. Búrka už prešla, hrmí len v diaľke.
23:00
Už sme v chate v posteliach. Prežili sme! Úúúf!
7.7.
Tá búrka včera nikoho nezobudila!
Ocko nás zbalil a teraz sa vraciame domov. A hádajte, kde bola Sanka? Spala v mojej taške.
Teda to bola dovolenka!
Comments
Pridať nový komentár
Ja som sa posmiala :D:D:D bolo to super napísané :) páčilo sa mi to :)
Viac-menej je to upravená domáca úlohja zo slovenčiny, ale tú cestu na kopec si aj ja rada čítam. Ďakujem. =D