Eszaan sa išiel zožrať od hnevu. Kvôli tomu prekliatemu dažďu nemohol vôbec von. Draky, ktoré mali dávať pozor pri lese, sa ledva stihli vrátiť späť do sopiek. To Eszaana rozzúrilo ešte viac. Našťastie vedel, čo dievča robí. Opäť riskoval a bol v jej mysli. Spojila sa s tým divným vlkolakom Ahrenom, čo sa nedotkol ani muchy, jeho psom, zlodejom a nejakým čudným chalanom, ktorého Eszaan ešte nevidel. A ešte tam bolo mača, ale to Eszaan ignoroval.

   Stál pri jedno z východov hlavnej sopky, dosť ďaleko, aby sa ho nedotkli kvapky vody, ale zároveň dosť blízko, aby mohol pozerať von. Presný cieľ pohľadu však nemal.

   V krajine pred ním sa vlastne nedalo na nič pozerať. Východ zo sopky bol otočený tak, že ostatné sopky mal Eszaan za chrbtom. Pred sebou mal len kilometre pustého územia, bez trávy, stromov, len prašná zem. Pri vetre sa tu víril prach tak veľmi, že všetkých oslepil. Drakom to vyhovovalo. Bolo to varovné znamenie pre takých odvážlivcov, ako napríklad Ahren. Napriek všetkým znameniam a dobrom strážení hraníc sa Ahren vedel dostať do sopiek a nikto nevedel ako. Okrem jeho psa.

   Eszaan sa musel oprieť o teplú stenu sopky, lebo zranená noha sa pod ním podlamovala. Jej stav sa ešte zhoršil, mäso mu opäť začínalo hniť. Musel si ho vyhrýzť. Suaner si zistil, že ľudia svoje rany vždy najskôr očistia vodou. To však v Eszaanovom prípade nebolo možné.

   ,,Eszaan!"

   Eszaan očakával Suanera, ale tento hlas mu nepatril. Neobzrel sa. Vždy, keď niekoho ignoroval, ten drak k nemu radšej prišiel, ako by po ňom pokrikoval. Aj tento to spravil, Eszaan cítil jeho pach. Lenže oslovil ho menom. To bolo proti zákonom. Vodcu mohol menom oslovovať iba seberovný alebo vodcova rodina, poprípade veľmi blízky drak.

   Drak ho odrazu chytil za plece a otočil ho k sebe. Až na to, že to nebol drak. Bola to dračica. Jolaan. Nespoznal ju ani po hlase.

   ,,Čo tu robíš?!" vytrhol sa jej. ,,Dračice sem nesmú chodiť, máte svoju sopku!"

   Jolaan si odfrkla. ,,Nebaví ma starať sa o dráčatá, ktoré navyše ani nie sú moje! Patria mojej sestre!"

   ,,Tak sa postaraj o to, aby si mala vlastné." navrhol jej Eszaan. Vedel však, že je to úplne zbytočné. Jolaan bola príliš aktívna dračica, aby mala mláďatá. Mala to v rodine. To bolo v poriadku, ale takúto bojovnosť a šialenú chuť riskovať mal zdediť drak, nie dračica! To bola tá chyba. A Jolaan si zrejme myslela, že ako Tordova neter si môže robiť, čo len chce.

   ,,Nie som tu preto, aby som sa s tebou rozprávala o možnostiach založenia potomstva, Eszaan." odbila ho nahnevane a kopla do kúska stvrdnutej lávy povaľujúceho sa vedľa. Láva odletela do dažďa a tam pristála na zemi. Jej voda nevadila. Aspoň kým bola v stave kameňa. ,,Chcem ti pomôcť!"

   Eszaan sa na ňu pozrel prekvapene i zarazene zároveň. Jej rozhodný tón ho však prinútil zamyslieť sa nad touto ponukou. ,,A čo máš v pláne spraviť?" spýtal sa jej napokon.

   Jolaan sa uškrnula. ,,Máš menší problém s jedným deckom, nie? Vraj sa jej chceš pomstiť, ale nemôžeš ju chytiť. Môžem ti ju sem priviesť!"

   ,,Počuj, to nie je dobrý nápad..." začal Eszaan. V skutočnosti súhlasil s Jolaaniným návrhom, ale dračice podľa zákonov nesmeli opustiť Územie.

   Jolaan sa naňho skúmavo pozrela. Prekukla ho. ,,Nikto o tom nemusí vedieť. Tondla bude môj odchod kryť a Tord sa o mňa takmer vôbec nezaujíma, kým sa nepokúšam presadiť sa. Navyše, ty si vodca, tak mi to dovoľ. Privediem ti to dievča živé a v dobrom stave a ďalej si s ním rob, čo chceš." 

   Eszaan zaváhal. S Tordom mala Jolaan pravdu a pokiaľ išlo o Jolaanonu sestru Tondlu, tá zrejme po dvoch dňoch spanikári a všetko to povie prvému drakovi, ktorého stretne. Nedalo sa jej veriť, ale Jolaan by určite priviedla aj celú horu, keby ju o to Eszaan požiadal. ,,V poriadku. Vie o tom ešte niekto?"

   ,,Iba Tondla." odvetila už pokojnejšie. ,,Vyrazím hneď, ako prestane pršať. Ale potrebujem jej pach."

   Eszaan sa nad tým zamyslel. Ak je to, čo si myslí, pravda, tak potom... ,,Myslím, že ja a ona by sme mali mať rovnaké pachy. Ani drak, ani človek, ani kríženec týchto dvoch rás." povedal.

   Jolaan sa k nemu naklonila a nozdry sa jej rozšírili, keď ho očuchávala. Usmiala sa a odtiahla. ,,Toto nájdem."

   Eszaan otočil hlavu a pozrel sa do dažďa. ,,Ešte jedna vec. Vlastne dve."

   ,,Aké? neboj sa, ak ma niekto prezradí, nepoviem, že si do toho zapletený!"

   ,,Nie, o to sa nebojím. Ide o Kameň ohňa. Ak to bude možné, vezmi aj ten. Ale čo je najdôležitejšie..." Nadýchol sa a obrátil  sa k Jolaan. ,,Zabi Ahrena a jeho psa. Už spôsobili dosť problémov."