Dátum: 16. marca 2010

Názov: Suplovaná Náuka o spoločnosti

Čas: Šiesta hodina (posledná)

Dej: Typický začiatok o pol jednej. Už sme síce vedeli, že triedna bude chýbať (asi na maturitách), ale to nám nebránilo spraviť si hanbu revom, ktorý mohol konkurovať opičiemu pavilónu v zoo. Keď už do našej triedy vošla suplujúca učiteľka, tak, chudera, dostala riadny šok.

   Podarilo sa jej nás rýchlo usadiť a potom vytiahla poznámky, ktoré pre nás nechala triedna. Poznámky spôsobili šok pre zmenu nám, lebo boli cez štyri strany! Samozrejme, cez A5, ako sme neskôr s úľavou zistili.

   Učiteľka vybrala Eriku, aby písala poznámky na tabulu, čo akosi nešlo. Možno preto, že bola celá popísaná poznámky z predchádzajúcej hodiny dejepisu, ale to treba pochopiť, veď ako sa dá cez päťminútovku stihnúť revať i zotrieť tabuľu?

   Po výzve ,,Zotrite tú tabuľu." sme sa všetci pekne krásne usmievali jeden na druhého, ale vstať a chytiť handru, to radšej strčiť hlavu levovi do tlamy! Erika bola nútená spraviť to sama.

   Polovica triedy bola nútená písať si poznámky do zošitov zo slovenčiny (vrátane mňa) alebo na papiere, lebo si doma ,,zabudli" zošity k Náuke.

   Vďaka hlavnému nadpisu Svetonázor človeka sme zistili, že by sa tu hodil Krátky slovník slovenského jazyka.

   Zadný rad hrajúci sa s mobilmi ani nezaregistroval, že sa začali písať úplne nečitateľné poznámky s toľkými divnými slovami. zvyšok triedy si poctivo robil poznámky po papierikoch veľkosti A7, ktoré neskôr zahodil alebo stratil. Čoskoro to polovicu poctivých žiakov aj tak zunovalo.

   Aby som sa nenudila, odskrutkovala som si z pera guľatý ,,šťukač" a mala som dobrú guľôčku. Tá sa okamžite zapáčila Jergušovi a Martinovi z vedľajšej lavice, tak som im ju požičala a mala som po zábave.

   III.OB  vedľa nás mala tiež učku na maturitách, ale nikto tam nesuploval. Preto celú hodinu robili taký rev, že to muselo byť počuť až k maturantom vo vedľajšej budove. Našu učiteľku to po dvadsiatich minútach prestalo baviť, tak ich šla ukľudniť.

   V tej sekunde vedľa nastalo ticho a u nás rev. Martin si chcel od Vanesy požičať kľúče od triedy, že vraj učiteľku vymkne. Našťastie sme tento plán neuskutočnili.

   Edo sa rozhodol hrať rugby s PLNOU fľašou coly a niekoľko krát ju hodil priamo do koša a len zázrakom minul dvere. Erika si šla sadnúť, lebo poznámky už vtedy všetci ignorovali. Nad zadnou lavicou lietali ,,obľúbené" učebnice nemčiny ako pomsta za to, že budeme v piatok písať písomku z deviatej lekcie.

   Ja som medzitým študovala nezrozumiteľnú poznámku: 1.Vonkajšie činitele: a)rodina. Prečo vonkajšie? To znelo, akoby som sa s rodinou stretávala iba na ulici. Aj Lenke to tak znelo, keď som sa jej s tým zdôverila, lenže viac ju zaujímalo kreslenie panáčikov než vonkajšie činitele.

   Učiteľka otvorila dvere práve vtedy, keď Edo hodil fľašu práve do nich. Iba zázrakom trafil stenu vedľa. Učiteľku sa snažila byť pokojná, tak iba poslala Eda sadnúť si a vyvolal niekoho iného, nech pokračuje v písaní poznámok, ktoré si už aj tak nikto nezapisoval.

   Po menšom nedorozumení, počas ktorého sa traja spolužiaci po sebe spýtali, čo znamenajú tri bodky pod sebou, my Jerguš vrátil ,,šťukač". Výborne s ním s Martinom hrali futbal po celej lavici.

   Desať minút pred prestávkou sa všetci začali potajomky baliť a vyťahovať kľúče, aby sa rýchlo dostali na obed, keďže po šiestej hodine je tam vždy giga-rada.

   Učiteľka nás nakoniec pustila päť minút pred skončením hodiny a urýchlene opúšťala triedu, aby sa vyhla surovej smrti ušliapaním rútiacich sa trinásťročných ,,slušných a vychovaných“ študentov gymnázia.

 Záver: Výborná hodina! Ak sa to nevezme z pohľadu suplujúcej učiteľky...