Bolo len sedem hodín ráno, ale Pedro Pero, už stihol zobudiť spomaleného kohúta a už si začal „brúsiť" svoj cimbal. Aj keď cimbal, je typický skôr pre rómov, náš Pero je originál slovenský beloch. Aj keď treba priznať, že pre jeho záľubu v hraní na cimbal, ho mnohí volajú: biely cigáň. Akosi tak Pero hral na cimbal, ani len netušil, aký náročný bude dnešný jeho deň. Všetko to začalo obyčajným zaklopkaním. KLOP-KLOP. Pero nenaučený na návštevy išiel skôr skontrolovať vodovodný kohútik, v domnení, že to KLOP- KLOP vydáva práve on. Po chvíli však zistil skutočnosť, že to klopkanie je predsa len klopkanie na dvere.

„ Ja aj tak do tej Pošty pre teba nepôjdem. Darmo po mňa chodia." šomral si cestou k dverám. Keď dvere otvotil, dovnútra vtrhla čierna postava a bežala do Pedrovej obývačky. „ Hej, hej!!!" kričal Pero. „ Heja." zakričal mu chlapík, zobral mu z obývačky všetky pásky / Mc aj videokazety / a odišiel preč. Pero ešte chvíľu nehybne stál na mieste a potom sa pobral ku počítaču, znovu sa načierno zapojil k internetu a do vyhľadávača dal vyhľadať slovo: Mám problém. Ako prvú našiel vetu: „Roky mám problémy s obličkami a suseda mi poradila, aby som užívala rybací olej. Mám ju poslúchnuť?" Po tomto prvotnom neúspechu v hľadaní sa nakoniec dopátral k stránke spoločnosti: Verejnosť proti problémom. A tak si Pero odpísal adresu a zaumienil si, že pôjde k majiteľovi tej firmy, pánu Vasilovičovi Vasilenkovi.
U VASILENKA: Keď Pero prišiel namiesto, vymákol majiteľa Vasiloviča ako spí. Bolo mu ľúto takto prepadnúť a budiť spokojne spiaceho človeka, tak si priľahol ku nemu a so slovami: „ Aj ja som unavený." zaspal. Po prebudení, však zažil nepríjemný šok. Vasiloviča nebolo, a namiesto neho ležal teraz vedľa Pera lístok: ÚCHYL VYPADNI!. „ Slušný chlapík, nechcel ma budiť, tak ma nechal tak." pomyslel si Pero, zobral do ruky pero a dopísal k tomu odkazu nový odkaz, ktorý znel: „ Pán Vasilovič, ja tu na vás počkám." A tak Pero znovu zaspal, až do chvíle, kým domov neprišiel Vasilovič. Vasilovič bol zhrozený, že Pero je ešte stále v jeho posteli, ale bol natoľko unavený, že nemal silu Pera budiť. A tak si vyčerpaný robotou ľahol vedľa neho, zaspal a Perovi napísal nový lístok s trochu čudným textom ( zrejme kvôli tej únave) : „ Ak porodím dieťa, zvalím vinu na teba."

Keď sa táto situácia zopakovala znova, Vasilovič si povedal, že ešte jednu noc vydrží a hneď na druhý deň sa bol so svojim problémom vyspovedať kamarátom: „ Chlapi, ja spím s chlapom." vybehlo z neho. „ No, ale to už nie je náš problém." trochu posmevične mu odpovedal Dano Kerez. „ Ty si sa mi od začiatku zdal nejaký čudný." rozmýšľal Ďulo. „ Ale nie chlapi, nemyslite si, ja s ním nespím dobrovoľne." vysvetľoval ďalej Vasilovič. „ Za peniaze, teda?" skúmal Ďulo. To ho však už Vasilovič schytil po krk a začal s ním metať, po chvíli ho pustil, nastrčil päste a povedal: „ POĎ RAMBA, POĎ RAMBA." Po tomto miernom „zhode", (ako by sa vyjadrili osoby ženského pohlavia, ktoré navštevujú známu internetovú stránku na chatovanie začínajúcu sa na PO.. ) Takže po tomto parádne brutálne, totálne strápnení ( akoby sme povedali my „chlopi" ) nastalo ticho. Po ňom samozrejme nasledovali výbuchy smiechu a po nich nasledoval cimbal. „ Čože?????? Počujem dobre, ja počujem dobre, že počujem medicimbal?" opýtal sa Ďulo, keď začul s Vasilovho domu znieť divný zvuk. „ Ak som dobre počul, a to čo som počul je to čo si počul ty, podľa mňa áno. Cimbal." odpovedal Timotej. „Takže takto čisto teoreticky, by som sa chcel opýtať, že odkiaľ sa tu nabral ten cigánsky stroj?" čisto hypoteticky, teoreticky, psychicky aj fyzicky sa pýtal Dano. Odpoveď na otázku sa však nestihla poskytnúť, pretože spoza rohu už kráčal Pero. Urobil dvojitý poklon a začal rozprávať: „ Volám sa, Pedro Perožník, pochádzam z Bratislavy, mám ......"
„ Počkaj, počkaj, to sa mi snáď zdá! Počúvaj Vasilovič, ty si nás akože všetkých prihlásil do zoznamovacej relácie pre gayov? Čo ti už šibe?" zúril Dano. „ Nie, nie, páni ma nepochopili. Mňa sa nemusíte báť."pokračoval Pero. „No neviem, neviem tie vaše slová, nejak čudne znejú, ja asi odídem." rozmyslel si Dano. „Chceš RAMBA? chceš RAMBA?" rozkrikoval sa na neho Vasilovič a už bol pripravený na útok. Celú vzniknutú situáciu zakončil Ďulo vetou:
„ Ticho v súdnej sieni!" Aj keď táto veta nemala logiku, fungovala, všetci do jedného stíchli. Ozval sa však Pero: „ Počúvajte, ja vám to vysvetlím. Nejaký zlodej mi ukradol všetky moje pásky a tak som si na internete našiel vašu firmu Verejnosť proti problémom, a tak som za vami prišiel, keby ste našli toho páchateľa. A vedľa vás Vasilovič som spal, preto, lebo keď som prišiel ste spali, a ja som vás nechcel budiť." dovysvetľoval Pero, Vasilovič sa rozplakal a zakričal: „ STENU DÁME PREČ!" Rozbehol sa ku Perovi a objal ho. „ Naozaj ste si istý svojou orientáciou chlapci?"stále podpichoval Dano. „ FOTO FOTO?" zakričal Timotej.
„ Takže chcete aby moja firma, vyriešila váš problém?"opýtal sa Pera Vasilovič. „ JO!" odvetil Pero. „ Len sa mi zdá, že tá vaša firma, vlastne ani nefunguje, nezaregistroval som vašu kanceláriu, propagáciu firmy, spokojných zákazníkov a tak." dokončil Pero a Vasilovič sa zapotil. Tú stránku o tej firme založil, len tak zo srandy, a teraz ku nemu prišiel nejaký chlapík, ktorý chce aby mu vyriešil jeho problém. Dostal však nápad. „ Dobre, pán Perožník, vášmu problému sa budeme venovať zajtra, keď tiež chystáme veľkú firemnú manifestáciu. Teraz by ste nás však mali opustiť, pretože v rámci príprav manifestácie sa v tejto hodine a minúte a sekunde začína naša schôdza." „Takže dobrú noc pán Pero." zaželal Perovi Vasilovič a Pero sa opäť rozbehol, do spálne, kde spal aj noci predtým. „ Nie, nie, nie tam! To je moja spálňa!" bežal za ním Vasilovič a nasmeroval Pera do druhej izby, kde bola jedna posteľ. „ Teraz budeš spať sám Pero." vysvetlil Vasilovič. „ Ja sa bojím" zakvílil Pero. „ Ty ma nes.. Nehnevajte, ma a spite. Dobrú" nazúrene povedal Vasilovič a vrátil sa späť vonku k svojim kamarátom. „ Kamovia počúvajte, potrebujem vašu pomoc, zajtra sa všetci budeme tváriť, že sme združenie verejnosť proti problémom, jasné. Lebo keby nie, tak by som sa strápnil v celej dedine." poprosil Vasilenko. „ To už máš jedno Vasilovič, ty si sa už aj tak dobre strápnil. Konkrétne s tým RAMBOM." kriticky mu pripomenul Dano. „Prosím, prosím, prosím! Prosím vás!" prosíkal Vasilovič až kým jeho kamovia s ním nakoniec súhlasili.

A tak na druhý deň, Vasilovič vytiahol z povaly starý zaprášený megafón, z garáže vytiahol škodu 100, ktorú prezýval : STARÁ MAŠINA a začal všetko pripravovať na manifestáciu. Keďže Vasilovič chcel aby sním išli všetci kamovia, rozhodol sa v „mašine" urobí viac miesta. Znovu potvrdil svoju povesť radikála a radikálne odflákal strechu zo škodovky. „ Teraz budeme viac videní." vysvetlil svoj počin. Potom ešte vytiahol sprej a nemotorne na auto nastriekal názov jeho spoločnosti : VPP. Po týchto krokoch bolo na čase vyskúšať aj megafón. „ OU NANANNANA OU NAAAJTVIŠ......" zahulákal do megafónu a všetkým bolo hneď jasné, že megafón funguje. „ Zlatý mój, dobre funguje, ale ty ešte az zaškriekaš do toho mikrofónu, tak ja ťa dám veľmi dole......... Dole z toho auta. Uvedom si, že nevieš spievať." zahral sa na mafiána Dano. Vasilovič v snahe uposlúchnuť upozornenie prestal spievať, zapol mobil a do megafónu pustil LEONU LEWIS - RUN. To už Danovi totálne praskli nervy, vytrhol Vasilovičovi megafón z rúk a začal do neho ako zmyslov zbavený kričať: „ ZARÁNA JE NAJLEPŠEJŠI, ZA RÁNA JE ROSA......" Celé toto divadlo zakončil Timotej takpovediac popovo - metalovým výkrikom: „A TO JE CHYBA!!!!" známou znelkou zo známej skladby Alibi. Späť do reality ich uviedol Majo:
„ Prestaňte už, takto tú sprostú manifestáciu nespravíme ani do zajtra." zakričal. Všetci stíchli ale ešte pred tým, ako sa pohli zaspieval si aj Ďulo: „ GO GO GO!" ktorý sa tiež chcel pochváliť svojim spevom.

Konečne sa teda dočaptali na cestu. Vasilovič ihneď chytil iniciatívu do svojich rúk a začal promo Verejnosti proti problémom: „ Verejnosť proti problémom. Prídete k nám s problémom, odídete bez problému!" povedal sebavedomým hlasom, aký vodca jednoznače musí mať. Na chvíľku sa odmlčal a potom predniesol tú istú vetu po anglicku: „Public against the problem. Come to us with problems, you go without a problem." Keď uvidel ako sa ku autu VPP valí nemecká menšina, vyjadril sa aj v nemčine: „Bevölkerung gegen das Problem. Mit Problemen zu uns kommen, gehen Sie, ohne ein Problem." Nemci ho zaregistrovali a začali chŕliť pochvalné vety typu: „ NA JA." „SUPER" „JA WOHLE" „SEHR GUT"„NATüRLICH". Vasilovič sa uškrnul a bol rád, akú podporu získal u nemeckej menšiny. Ako sa však ukázalo podpora bola iba chvíľková a Nemci sa o pár sekúnd prestali zaujímať o VPP a venovali sa venovať len sebe. Jeden najtučnejší s najčaptavejšou chôdzou povedal druhému: „We Will grosse buz...." Túto vetu však našťastie prerušil Dano, ktorý povedal prvú vetu čo ho napadla: „Obávam sa, obávam aj ja mám doma prasačku." len aby prekril nemecké vulgárnosti a opĺzlosti. Po tejto Danovej vete, však došli všetky ostatné veci. Nikto nevedel, čo hovoriť, a tak sa len prevážali na aute, hore, dole, doprava, doľava až kým sa na ceste neobjavili deti, ktoré začali našim VPP- ákom ukazovať tvrdé gestá hodné najhumusnejšieho humusného humusa, zvaného RIŤOHUMUS RAPERSKÝ, ( ale o tom potom ). Dano sa naštval a začal milým detičkám nadávať nie práve najmilšie nadávky. Timotej v snahe aby tie nadávky nevyzneli až príliš hrubo, začal pospevovať znelku z Večerníčka. To však už pred VPP autom stál vyšší chlapík, otec jedného z detí, ktorý mal rovnako ako jeho synček na tričku veľký xicht RIŤOHUMUSA RAPERSKÉHO a začal „čávovať" : „ Čo si myslíš, že kto si, ty zasran." Dano sa ho však nezľakol, vyhrnul si rukávy a začal tiež rozprávať tvrdým hlasom: „ Ja ti chcem akože veľmi pekne povedať, že ja sa volám Dano Kerez, po otcovi a ak niečo máš proti mne, tak aj mám proti tebe, a to už je dosť zlé kamarát. Ja len písknem a hneď mi sem začnú chodiť kamaráti a ovládam Kung Fu čislo 58 a v Mojom najmilšom hite som posielal hlasy Marianne Štefánikovej. Takže ty si chceš začat s Majou? Že sa nehambíš, biť ženu, cha." pomotal hlavu a poplietol """"siláka""""", ktorý sa nezmohol ani len na vetu. Vystúpenie Dana sa však ešte nekončilo, nasledovalo ešte finále. Dano sa nadýchol, zobral do rúk megafón a začal kričať na celú dedinu: „ TENTO ČLOVEK CHCE BIŤ ŽENU! CHCE BIŤ ŽENU! JE TO ZBABELEC." Dotyčný síce oporoval a začal kričať, že to nie je pravda, ale megafón je megafón a ten len tak ľahko nikto neprehluší. A tak sa chlapík aj so synčekom radšej spratali preč. Dano po tomto víťazstve víťazoslávne vykríkol: „ Dámy a páni, vidíte to, prvý problém vyriešený. VPP, VPP." začal skandovať a ostatní ľudia sa pridávali: „ VPP, VPP, VPP, VPP." rozozvučalo sa po celej dedine. Vasilovič jasal. „ A teraz všetci zaskandujeme celý názov spoločnosti. V....." začal a zrazu sa mu celý svet obrátil naruby. „ VEREJNO PROSPEŠNÉ PRÁCE, VEREJNO PROSPEŠNÉ PRÁCE, VEREJNO PROSPEŠNÉ PRÁCE." Títo všetci ľudia, čo skandovali pracovali na obecnom úrade ako zamestnanci Verejno prospešných prác - VPP a mysleli si, že chlapci vlastne propagujú VEREJNO PROSPEŠNÉ PRÁCE. Vasilovič bol natoľko zničený, že sa mu už nič nechcelo vysvetľovať a za stále silného pokriku: VEREJNO PROSPEŠNÉ PRÁCE, VEREJNO PROSPEŠNÉ PRÁCE odfrčal s autom a jeho kamarátmi späť domov. Tam už stretli Pera.
„ Pero počúvaj, no čo povieš, začiatok bol dobrý nie, len na konci sa to kúsok pokazilo." hovoril mu Timotej. „ Viete čo, ja neviem, ja som teraz vstal." odvetil Pero a Vasilovič zmenil farbu z červenej na ešte červenejšiu. „Vlastne mňa to vaše promo ani netrápilo, ja som chcel len aby ste čo najskôr vyriešili môj problém." doplnil Pero a Vasiloviča, ktorý opäť zaujal svoj Rambo postoj musel spacifikovať Dano. „ Chlapi odhoďte Ramba nabok, ide sa riešiť problém." vyrukoval ( alebo NARUKOVAL?) s riešením Timotej. „ Poznám jedného chlapíka priamo v obci, ktorý by nám vedel pomôcť. Sám sa necháva oslovovať Páskový GURU, ten sa do pásiek vyzná ako nikto iný." dokončil Timotej. „ Koho myslíš?" vyzvedal Ďulo. „ Neviete? Jepuka." odpovedal Timotej, Vasilovič od zlosti odpadol a Dano v hystérii vykríkol: „ JEPUKA? TOHO OŽRANA? TOHO MANIAKA NA PÁSKY, ČO MÁ AJ ZUBNÚ PASTU NAHRATÚ NA PÁSKE?" „ Presne tú osobu myslím." kľudne odpovedal Timotej. „ Máte niekto lepší nápad? Čím budeme dlhšie rozmýšľať, tým sa problém bude dlhšie riešiť a Pero zaplatí menej a nebude spokojný. A spokojnosť zákazníka je predsa prvoradá." A tak nakoniec všetci poslúchli Timotejovu víziu a nasadli na starú mašinu. Za volant vytrepali odpadnutého Vasiloviča, ktorý bol stále v bezvedomí ale zvukové povely za to vnímal. Tak keď mu Ďulo zakričal: „ Vasilovič odboč doprava" Vasilovič odbočil. Keď už boli pri Jepukovom dome, vystúpili a hneď na to už pri nich stál Jepuk vyzlečený do pol pása, s pivom v jednej ruke a vidlami v druhej ruke. „ ČO je, čo je......." zakričal na nich. Chlapi slušne pozdravili a potom sa Jepukov zrak zastavil na Perovi: „ Čo je maďar, rabuješ het?" Pera sa to dotklo, pretože bol v hĺke srdca hrdý Slovák a začal s Jepukom slovnú bitku: „ Ty si maďar, ty, ty, ty..." Jecuk sa však nedal: „ Čo je, čo je. Veď sa neboj, ty doplatíš, ty doplatíš. Veď sa neboj. Pôjdeme s vidlami na teba... Presne tak. Počúvaj máš prasačku?" „ Mám, chovám prasačky, prečo?" zvedavo a nechápavo sa opýtal Pero. „ Tak ti vymlátim všetky prasačky. Spadnú." hrozivo zaručal Jepuk a ňa Perovi bolo vidieť, že dostal strach. Keď to však Jecuk videl, začal sa smiať, chytil Pero okolo pliec a povedal: „ My sme kamaráti. Che, che, che. Ty si ako môj Broko. Ani on nemá rád žarty. Broko to neznáša." Zmätený Pero povedal len: „ Vážený pane, ja nie som pes." To ho však opäť odbil Jepuk slovami: „A čoččooočočočočooo..." Túto debatu ukončil Timotej, pretože aj na ostatných chlapcoch bolo vidieť nervozitu. „ Počujte, ehm ujo, prišli sme za vami, pretože vieme, že vy všetko máte na páske a obľubujete pásku. A tuto kamovi Perovi, jeden pekný deň..." „ No nebol veľmi pekný deň. Zima ti bola. Kosa, kosa." opravil Timoteja Pero. Na to sa však už chytil aj Jepuk: „ Ešte len bude zim.." Nestihol však dopovedať a na celý dvor nostalgicky zakričal Dano: „ A v Rusku ti je aká zima, v Rusku. Vždy som chcel ísť do Ruska. Už ako malý chlapec som o tom sníval. Už odmala som obdivoval Rusov aký sú tvrdý národ." „ A ako slopú." doplnil Dana Jepuk a pokračoval: „ Ja som ti bol v Rusku. Tam prišli za mnou takí dvaja chlapi, v čiernom. Proste sedliaci. Som sa zľakol, no a idú ma biť. Vytiahli pištole a že, Ruská ruleta. Som vytiahol z vrecka takú drevenú. Nie palicu, ale fľašku.
Som im nalial, pili sme. A potom spadli. Nevládali. Éj a mne ti bolo ešte málo. Som si ešte doobjednal nejaké to pivečko, vínko. A oni, že už nechcú. Rusi málo vydržia. Menej ako ja." „ Vážení, ak ste skončili, mohol by som pokračovať?" opýtal sa Timotej. „ Pokračuj, pokračuj, len nech už ideme z tadiaľto preč." dal mu súhlas Ďulo. „ He hej, nie tak rýchlo chlapče. Toto slobodný štát, toto je demokracia. Navrhujem referendum. Ja napríklad, nechcem aby si pokračoval. Ja sa chcem vykecať. Toto je môj majetok, môj pozemok a len ja rozhodnem čo sa tu bude diať. V Amerike, by vás už rozstrieľali, za vstup na cudzí pozemok. Keby som bol Američan zoberiem kalašnikov napríklad." „ Máte zbraň?" zo záujmom sa ho spýtal Dano. „No, mám." odpovedal Jepuk. „ A mohol by som vedieť, zkade ste ju získali, a kde ju máte?" opýtal sa znovu Dano. „ Na páske. Veža hrá." opäť odpovedal Jepuk. „ Jáj pardón, zabudol som." ospravedlnil sa Dano. Vtom sa náhle prebudil aj odpadnutý Vasilovič: „ Čo, čo je, kde sme to?" opýtal sa. „ U Jepuka." snažil sa udržať pokojný tón Timotej. Vasilovič, zbledol, nahlas zasyčal: „ U Jepuka?!" a znovu odpadol. To sa už ku nemu zohol Jecuk a začal mu vravieť:
„ Vstávaj hore." Timotej bol už celý červený a tak rýchlo, ako zvláštny druh veveričky: veverička naspídovaná,( latinsky wewericulum speedusys ) povedal: „Pán Jepuk, prišli sme za vami, či ste náhodou niečo nepočuli o zlodejovi, ktorý kradne pásky. Pretože tuto Perovi minule ukradol pásky, ktoré mal v dome." „Neviem." odvrkol Jecuk. „Dobre len toľko sme chceli, keby niečo, prídeme za vami alebo vy príďte za nami, ok? Keby ste niečo zistili." dopovedal Timotej, ale Jepuk, ho už asi nepočul, pretože ušiel do domu a o chvíľu vyšiel von aj s nejakým gramofónom a zapol nahlas ľudové pesničky. „ CHLOPI KDE IDETE TANCUJEME. SPIEVAME." kričal, keď videl, že chlapi už trielili preč.