toto naozaj prežívaš?

no ano ked som to pisala akurat sa to dialo..

to, ako si to opísala, mi pripomenulo panickú poruchu, mám známych, ktorý ňou trpia, tým nechcem povedať, že sa to týka teba :) len asi viem, ako sa človek vtedy cíti, a ľudia v okolí nechápu, že to nie ani smútkom, ani povahou,

ani neschopnosťou vyrovnať sa s problémami, 

je to ako bolestivá zlomenina, ktorú nevidieť.. 

no je to tak niecim podobnym trpim aj ja

ďakujem za úprimnosť, mnoho ľudí to tají, akoby oni páchali niečo zlé, a je smutné, že aj ich blízky vidia chybu v nich, neuvedomujú si, čo v skutočnosti prežívajú, že nemôžu ovplyvniť svoje pocity..v tom zatiaľ sčasti pomôžu len lieky je dobre, že to dávaš zo seba, vždy si to prečítam, aj mne to pomáha chápať druhých :)

to som rada ze to apson niekto precita a snad nieco pochopi, musim to davat von, inak ma to udusi

Zaujímavé, koľko ľudí prežíva rovnaké pocity v určitých obdobiach života. Tak si vravím, že na tom asi nie je nič výnimočné. Možno je svet plný bláznivých ľudí, ktorí na verejnosti len nosia masku vyrovnanosti. Musím sa ale priznať, že každý z tvojich výlevov (to nemyslím ako hanlivý názov ;-)) ma chytil za srdce. Ako vravel boco, tak vravím i ja: Vždy si to prečítam, lebo aj mne to pomáha chápať druhých. Je však zaujímavé, keď to človek číta dôkladne, koľko vecí vpisuješ medzi radky. Akoby si priam kričala: "Haló! Všimnite si to! Veď je to zrejmé, je to tu. Priamo tu!" A napriek tomu to naoko nik nevidí. Z toho toľká panika... Je to dusivý pocit. No krásny príspevok. Vďaka za možnosť nahliadnuť do tvojej duše. :-) S pozdravom Dušan Damán.

dakujem velmi pekne ,z e vas to neodradza ale naopak, som rada, ze su ludia chapajuci, dakujem velmi pekne