Žiť v cirkuse ľahko dá sa.
Nabalíš sa ako prasa.
Pritom ani neprecitneš.
Srdce zahalí ti prítmie.
Špinu zbieraš do zásoby.
Každé prasa to tak robí.
Pred telkou si večer chrochceš,
Potom čaká z klamstiev posteľ.
Prasačie očká hneď ráno
zmyjú z tela smradu nános.
Nezničia však v hlave maras
Ba kde! Nechajú ho narásť!
Krochkať budú, veď to vieš:
„Mohli ste byť kde ja tiež.
Máte jak ja – ruky, nohy.
Zmizni už plebs! Robiť! Pohyb!“
„Držte hlávky pekne dole.
Bude vás to menej bolieť.“
V pýche postavia si pomník.
Vediac, že všetci sú rovní.
Len niektorí sú rovnejší.
Comments
Pridať nový komentár
ešte sa pri tejto prasačine zastavím...
zatiaľ mi to kalí mysel marasom, ale keď ho strasiem, bude fundovaná zakáľačka.
Tá myšlienka so Zvieracou farmou je super :) A celkovo sa mi to dosť páči, aj keď niektoré verše sú trochu nešťastné (iné ale zas veľmi dobré - ok, je to trošku nevyvážené). Ale nápad veľmi fajn ;)
Presne na Orwella som myslel aj ja, keď som sa nad touto prasačinou zamýšľal. :)
A napadlo ma, že niekedy sú bravčové úvahy o našej spoločnosti tie najvýstižnejšie. :)