Až raz
mi zošedivie hlas
pri okne budem sedieť
tak, akoby som vedel,
koľko lásky je veľa
a ktoré slová zdieľať.
Možno, že poznať budem
aký je otcov údel,
keď dcéra pri oltári
pre iného raz zažiari.
Možno, že ozaj stačí
modliť sa, uctiť starších.
A zaspať s bozkom na čele?
I keď chcem byť muž z ocele
vypustiť občas slzy
očistí, nezamrzí.
Viem však, že vedieť nebudem
kedy je pravé poludnie,
koľko je tisíc rokov
či všetky hviezdy vôkol
nesvietia cez deň kvôli mne.
alebo
sa len bojíme?

Keď potom
mi ruky stratia reč,
poprosím:
"Len mi neuteč."
Rozpovieš príbeh krátky,
jak z dievčat klíčia matky.
Kedy sa z chlapcov malých
stávajú malí králi.
Či a jak vlastne dá sa
spočítať kvetov krása,
a prečo ponáhľať sa
za vetrom.

Až raz
sa toto všetko stane
Chcem cítiť tvoje dlane,
sviečkovú na smotane,
plný
či prázdny tanier?
Možno, že sa mi úsmev
nepodarí skryť.
No teraz mám iba
obrovskú chuť žiť.

Keby bola taká možnosť.