Biela čiara sprevádza ma diaľnicou. Pár minút pred tým som bola zachytená na prahu dverí , ako lodná kotva , ovplyvnená svojou mysľou . Vzdávam sa musím ísť.
Ono bolo mojou múzou . Nemala som strach že sa doňho zaľúbim , no teraz sa zmietam vo vetre žiaľu , ktorý je vďaka nemu posielaný na pevninu .
A tak ostala moja duša i všetky moje šťastné – optimistické myšlienky tam ,v nádeji že sa ešte vrátim na dlhú dobu a poriadne si to užijem .
Rútim sa domov a premýšľam ako sa tu opäť dostanem .
Možno chcem zvyčajný luxus , ale stačí mi byť v jeho blízkosti , hoci chudobná , no plná šťastia z tej nádhery . Žiaden piesok mi netreba . Kamene len jemne opília moje hrbolce zlých myšlienok .
A tak už prichádzam do svojej krajiny – vlasti . Som tu , v krajine pre mňa vyprahnutej no pre iných znamená veľa .
Tieň viníc dopadá do mojej cesty , ako by som sa nakláňala . A vnútri cítim ako mi krutá realita láme srdce na dve časti , pár črepín padne aj inde a to sú tie kusy , ktoré mi rozrezávajú orgány a topím sa v krvi .
Comments
Pridať nový komentár
Pozerám, že skúšaš aj umeleckú prózu, alebo ako to nazvať. Nie je to zlé. Má to svoje chybičky a možno to nie je úplne "najhladšie", ale fakt to nie je zlé. :)
Ešte taká drobnosť Zdeni, pred čiarku nedávaj medzeru. Medzera sa dáva len za čiarku, nie pred ňu. To isté platí pre bodku. ;)
A jasné, skoro som zabudla. Viem, že s čiarkami tu má kde-kto problém, ani ja ich neovládam dokonale, ale akonáhle máš súvetie, že tam máš dva prísudky, treba to oddeliť čiarkou. To k tej vete "Vzdávam sa musím ísť." Tam to treba tak viac, kvôli významu, inak do čiarok veľmi nezvyknem vyrypovať. ;)
Ďakujem že ste ma na to upozornila . Nikdy som to na pocítači neovládala. :)
všetci sa učíme. :) A dúfam, že mi nevykáš... až taká stará zas nie som :D
Ak môžem budem tykať :)
Jasné Zdeni, pokojne tykaj. Aj ja budem Tebe (ja to vlastne robím už dávno :)). Tu si poväčšine všetci tykajú ;)